Slovensko povedalo Bruselu jasné nie. Minister životného prostredia Tomáš Taraba oznámil zásadný obrat v plánoch na výstavbu veterných parkov na Slovensku. Z pôvodne navrhovaných ôsmich akceleračných zón zostala jediná lokalita na východnom Slovensku. O tom, čo vyrastie na slovenských lúkach a kopcoch, majú rozhodovať predovšetkým obce a ich obyvatelia. Kým Brusel tlačí na veternú energiu, Slovensko tvrdí, že má stabilnú a čistú elektrinu hlavne z jadra a vody. Je to správna cesta, alebo si Slovensko kvôli európskym peniazom zbytočne zatvára dvere?
Na čom sa ministerstvo dohodlo?
Minister Taraba zrušil prakticky všetky pôvodne navrhované lokality – Prietržku, Sobotište, Gbely, Štefanov, Vrakúň, Dolný Štál, Okoč, Zemiansku Olču, Palárikovo, Nové Zámky, Komjatice, Mojzesovo aj Podhájska. Zachovaná zostala len jedna lokalita na východnom Slovensku, ktorá zasahuje do katastrálnych území niekoľkých obcí severne od Michaloviec.
Kľúčová podmienka, ktorú minister zdôraznil, je jasná: Bez súhlasu miest a obcí žiadny veterný park na Slovensku nevznikne. Navyše nejde len o obec, na jej území má park stáť – súhlas budú musieť vyjadriť aj všetky susedné samosprávy. Práve tento mechanizmus považuje minister za hlavnú poistku proti nekontrolovanej výstavbe. Tvrdí, že aj jediná ponechaná lokalita má skôr formálny charakter, pretože odpor miestnych samospráv je podľa neho natoľko silný, že realizáciu projektu nepovažuje za reálnu.
Prečo sa o tom rozhodlo?
Akceleračné zóny nevznikli z iniciatívy súčasnej vlády. Sú súčasťou míľnikov plánu obnovy a programu REPowerEU, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo ešte za predchádzajúceho kabinetu. Cieľom Bruselu je urýchliť povoľovanie obnoviteľných zdrojov a splnenie tejto podmienky je zároveň naviazané na čerpanie európskych financií.
Minister Taraba však argumentuje, že akceleračná zóna nie je stavebné povolenie. Ide len o identifikáciu územia, kde by teoreticky mohol vzniknúť veterný park. Zároveň zdôraznil, že Slovensko nemá rovnaké prírodné podmienky ako štáty severnej Európy a že energetická politika musí vychádzať z reálnych podmienok krajiny, nie z univerzálnych európskych predstáv.
Postoj samospráv a občanov
Rozhodnutie ministra privítali predstavitelia samospráv, ktorých sa pôvodne navrhované akceleračné zóny priamo dotýkali. Starosta Bešeňova Štefan Šimko pripomenul, že obce zo zón 5, 6 a 7 už skôr podpísali spoločné memorandum, v ktorom 32 starostov žiadalo štát, aby konečné rozhodnutie o výstavbe veterných parkov zostalo v rukách miestnych samospráv.
Požadovali sme od štátu garanciu, že posledné slovo bude mať samospráva. Dnes sme dostali uistenie, že akceleračné zóny 5, 6 a 7 sú minulosťou. Je to veľký krok pre naše obce aj pre občanov, ktorých zastupujeme, uviedol Šimko. Podobne reagovali aj zástupcovia občianskych iniciatív, ktoré proti plánovaným veterným parkom dlhodobo vystupovali.
Čo s rozbehnutými projektmi?
Rozhodnutie podľa Tarabu neznamená koniec veternej energetiky. Približne 35 projektov už prechádza povoľovacím procesom v súlade so súčasnou legislatívou. Ak splnia všetky zákonné podmienky a získajú súhlas samospráv, môžu vzniknúť aj bez akceleračných zón, konštatoval minister.
Pôvodný návrh rezortu hospodárstva pritom počítal s výstavbou veterných elektrární s celkovým výkonom približne 1 449 megawattov. Ministerstvo životného prostredia však dospelo k záveru, že väčšina navrhovaných lokalít nespĺňa environmentálne podmienky alebo naráža na výrazný odpor obyvateľov.
Čo je vlastne veterná energia?
Veterná energia patrí v Európe medzi hlavné zdroje elektriny. Kým v celej Európskej únii dosiahol inštalovaný výkon veterných elektrární v roku 2025 približne 246 GW, Slovensko zostalo na približne 4 MW – prakticky bez zmeny od roku 2019. Podľa Eurostatu pochádzalo v roku 2025 z obnoviteľných zdrojov 47,3 % elektriny vyrobenej v EÚ a samotný vietor vytvoril 37,5 % obnoviteľnej elektriny. Vietor tak v EÚ vyprodukoval viac elektriny než zemný plyn.
Slovensko však na rozdiel od mnohých európskych krajín nepotrebuje vietor ako kľúčový zdroj. Viac než polovica (56,9 %) elektrickej energie na Slovensku pochádza z atómových elektrární, 16,8 % produkujú vodné elektrárne a ďalších 13,6 % z iných zdrojov. Celkovo z jadra pochádza až 71,3 % energie, z vody 19,3 %.
Ako to vyzerá v praxi?
Minister Taraba vo svojom vyhlásení zdôraznil, že od svojho nástupu do funkcie nevydal žiadne povolenie na výstavbu veterných parkov. Kritizoval pritom rozhodnutie bývalej vlády, ktorá podľa neho prijala záväzky voči Európskej komisii bez dostatočnej diskusie s regiónmi.
Niekto niečo podpísal v Bruseli a dnes sa tvári, že je to automatická povinnosť. My tie záväzky rešpektujeme, ale budeme ich plniť spôsobom, ktorý ochráni slovenské záujmy, povedal Taraba. Rezort preto podľa neho zvolil kompromis – Slovensko formálne splní míľnik plánu obnovy, zároveň však výrazne obmedzí rozsah akceleračných zón a zachová rozhodujúce slovo samosprávam.
Čo si zapamätať
- Z ôsmich plánovaných akceleračných zón pre veterné parky zostala na Slovensku jediná lokalita na východe krajiny.
- Žiadny veterný park nevznikne bez súhlasu dotknutých obcí a miest – vrátane susedných samospráv.
- Rozhodovanie o veterných parkoch sa tak presúva z Bruselu na úroveň samospráv a ich obyvateľov.
- Slovensko sa spolieha na stabilnú a čistú elektrinu z jadra a vody – viac než 90 % energie z týchto zdrojov.
- Približne 35 projektov na výstavbu veterných elektrární naďalej prechádza štandardným povoľovacím procesom a môžu vzniknúť, ak splnia zákonné podmienky.
- Brusel síce tlačí na rozvoj veternej energie, ale vláda odmieta stavať parky proti vôli miestnych obyvateľov.