Európsky fond obnovy NextGenerationEU sa blíži ku koncu a krajiny Visegrádskej štvorky majú posledné mesiace na to, aby využili pridelené miliardy. Spolu majú zo štyroch krajín ešte nedostupných 44,5 miliardy eur, čo predstavuje 2,1 % hrubého domáceho produktu celého regiónu. Prístup k týmto peniazom pritom nie je rovnaký – Maďarsko po rokoch sporov s Bruselom čaká na uvoľnenie najväčšieho balíka, zatiaľ čo Česko a Slovensko už majú väčšinu prostriedkov vyčerpanú.
Vyprší posledný termín. Kto nestihne reformy, príde o miliardy
Všetky reformy a investície plánované v rámci Národných plánov obnovy musia byť dokončené do 31. augusta 2026 a posledné platby môže Európska komisia vykonať do 31. decembra 2026. Ide o prísne výkonnostný nástroj – peniaze sa vyplácajú až po splnení vopred dohodnutých míľnikov a cieľov.
Krajiny, ktoré svoje záväzky nestihnú, o pridelené prostriedky prídu. A práve v tomto ohľade sú rozdiely medzi jednotlivými štátmi V4 obrovské.
Maďarsko: Z chudobného príbuzného na najväčšieho žiadateľa
Maďarsko bolo kvôli sporom o právny štát z fondu obnovy dlho odstavené. Kým ostatné krajiny už čerpali, Budapešť sa k peniazom nedostala. To sa zmenilo až po voľbách v apríli 2026, keď nová vláda prisľúbila reformy.
Maďarsko tak čaká na uvoľnenie 91 % svojej alokácie, teda 9,5 miliardy eur, čo predstavuje 4,3 % HDP krajiny. Žiadna iná krajina V4 nemá toľko peňazí v nedohľadne. Otázkou však zostáva, či Budapešť stihne do augusta splniť všetky potrebné reformné míľniky.
Podľa niektorých analytikov nie je vylúčené predĺženie termínu práve pre maďarský špecifický prípad, ale oficiálne zatiaľ nebola oznámená žiadna výnimka.
Poľsko: Druhý najväčší dlžník v regióne
Poľsko síce už časť svojich peňazí uvoľnilo, stále však očakáva na svoj účet 2,1 % HDP. Varšava po nástupe novej vlády v roku 2024 zrýchlila čerpanie a podala už osem z deviatich žiadostí o platbu.
V prvej polovici roku 2026 Poľsko obdržalo štvrtú platbu vo výške 7,2 miliardy eur. Peniaze majú smerovať do infraštruktúry a digitálnych a zelených projektov. Kým Poľsko už splnilo približne 60 % požadovaných míľnikov a cieľov, čo je v súlade s európskym priemerom, celková absorpcia zostáva podpriemerná.
Česko a Slovensko: V predstihu, ale s rizikami
Česko a Slovensko sú v rámci V4 na tom najlepšie. Česká republika už vyčerpala 47,3 % svojho upraveného plánu, čo zodpovedá 4,4 miliarde eur. Celková alokácia pre Česko je 9,2 miliardy eur. Rovnako ako ostatné krajiny aj Česko čelí riziku omeškania – Európska komisia v minulom roku upozornila, že implementácia plánu síce prebieha, ale hrozí určité zdržanie.
Slovensko je na tom podobne – už získalo 68 % svojej alokácie, čo je nad regionálnym priemerom. Obe krajiny sa tak skôr zameriavajú na dokončenie zostávajúcich projektov než na masívne nové žiadosti.
Opozícia v Bruseli
Nie všetci v Európskej únii však sledujú vývoj vo V4 s nadšením. Dánsko ako prvý členský štát dokončilo čerpanie svojho plánu obnovy a získalo 100 % svojej alokácie vo výške 1,63 miliardy eur. Tempo stredo-európskych krajín tak Brusel vníma s obavami a tlačí na urýchlenie reforiem.
Vypršanie termínu v auguste 2026 môže znamenať, že časť peňazí zostane nevyčerpaná. Podľa Európskej komisie je potrebné urýchliť implementáciu vo väčšine členských štátov, pretože zostáva vyplatiť ešte 335 miliárd eur z celkového balíka.