OpenAI za posledných desať rokov urobilo neuveriteľnú cestu. Z malej neziskovej laboratórie sa stala spoločnosť s hodnotou pol bilióna dolárov, ktorá stojí v centre AI revolúcie. Jej príbeh je plný vízií, peňazí, sporov a jedného z najdramatickejších firemných prevratov v histórii technológií.
Začiatky: Neziskovka so sľubom miliardy
V decembri 2015 oznámila skupina technologických vizionárov vrátane Elona Muska a Sama Altmana založenie OpenAI. Sľúbili do nej vložiť 1 miliardu dolárov s cieľom vyvíjať umelú inteligenciu, ktorá bude prospešná pre celé ľudstvo.
Spoločnosť sa pustila do výskumu, vydala platformy ako Gym a Universe pre vývojárov, a v roku 2018 predstavila prvý GPT model s 117 miliónmi parametrov. Ešte v tom roku však Musk zo predstavenstva odišiel – údajne kvôli možnému konfliktu záujmov so Teslou, ktorá sa venovala autonómnemu riadeniu. Podľa Altmana však Musk veril, že OpenAI zaostáva za konkurenciou, a navrhoval firmu prevziať. Predstavenstvo to odmietlo a Musk odišiel.
Zlom: Peniaze a Microsoft
V roku 2019 sa OpenAI premenilo na ziskovú firmu s obmedzeným ziskom. Potrebovalo financie na vývoj a udržanie špičkových výskumníkov, čo nezisková organizácia sama nebola schopná zabezpečiť. Microsoft vložil 1 miliardu dolárov a OpenAI začalo exkluzívne využívať jeho technológie na Azure.
Následovali modely, ktoré menili svet: GPT-2 (1,5 miliardy parametrov), GPT-3 (175 miliárd parametrov) a v roku 2022 ChatGPT postavený na GPT-3.5. ChatGPT sa stal globálnou senzáciou a za pár dní mal milión používateľov.
Križovatka: Altmanov pád a návrat
November 2023 priniesol najväčšie drama v histórii OpenAI. Predstavenstvo odvolalo Sama Altmana z pozície CEO pre stratu dôvery. Greg Brockman, prezident a spoluzakladateľ, na protest rezignoval.
Microsoft okamžite ponúkol Altmanovi a Brockmanovi vedenie nového AI tímu. Takmer všetci zamestnanci OpenAI pohrozili hromadným odchodom. O pár dní neskôr sa Altman vrátil, predstavenstvo sa obmenilo a Microsoft získal pozorovacie kreslo v predstavenstve.
Rast, súdy a premena na korporáciu
Odtiaľ OpenAI expandovalo zběsilým tempom. Hodnota spoločnosti rástla z 80 miliárd v februári 2024 na 300 miliárd v apríli 2025 a nakoniec na 500 miliárd v októbri 2025.
Musk sa medzitým pustil do otvorenej vojny. Žaloval OpenAI kvôli údajnemu opusteniu pôvodného poslania, založil vlastnú AI firmu xAI a v februári 2025 sa dokonca pokúsil kúpiť neziskovú materskú spoločnosť OpenAI za 97,4 miliardy dolárov. OpenAI to odmietlo.
V októbri 2025 Microsoft nakoniec dovolil OpenAI premeniť sa na verejnoprospešnú korporáciu. Microsoft si v nej ponechal približne 27% podiel v hodnote zhruba 135 miliárd dolárov.
OpenAI dnes vyvíja multimodálne modely (GPT-4, GPT-4o, Sora na generovanie videa), spolupracuje s Oracle a SoftBank na projekte Stargate (dátové centrá za 500 miliárd dolárov) a uvažuje o vstupe na burzu. Jej ročné príjmy presiahli 20 miliárd dolárov.
