Priemerná inflácia v krajinách Organizácie pre hospodársku spolupráce a rozvoj (OECD) v júni 2026 klesla na 4,2 percenta, zatiaľ čo v máji to bolo 4,6 percenta. Spomalenie rastu cien bolo viditeľné v dvadsiatich členských štátoch, v šiestich krajinách naopak inflácia zrýchlila a v dvanástich zostala stabilná. Medzi krajinami G7 klesla inflácia z 3,5 na 3,0 percenta, predovšetkým vďaka poklesu cien energií.
Turecko drží nepochváliteľný rekord. Inflácia presahuje 32 percent
Zatiaľ čo väčšina vyspelých krajín sa pomaly vracia k cenovej stabilite, Turecko zostáva výrazným extrémom. Medziročná inflácia tam v júni dosiahla 32,1 percenta, čo je zďaleka najvyššia hodnota v rámci OECD. Dôvodom sú pretrvávajúce problémy miestnej ekonomiky, oslabená mena a energetická závislosť. Krajina bojuje s vysokou infláciou od roku 2018 a aj napriek poklesu z vrcholových hodnôt zostáva na mimoriadne vysokej úrovni.
Vysoké ceny výrazne obmedzujú kúpnu silu obyvateľstva a komplikujú podnikateľské prostredie. Turecká centrálna banka síce v posledných mesiacoch pristúpila k znižovaniu úrokových sadzieb, ale geopolitické napätie na Blízkom východe a s ním spojené rastúce ceny energií tento proces spomalili.
Česko medzi piatimi krajinami s najnižšou infláciou
Česká republika sa naopak radí medzi krajiny s najnižšou infláciou v rámci celej OECD. Podľa údajov Eurostatu ceny v Česku v júni medziročne klesli o 0,3 percenta, čo je najhlbší pokles od roku 2020. Hlavnou zásluhou na tom je pokles cien pohonných hmôt a energií, ktoré ťahajú celkovú infláciu nadol. Česko sa tak ocitá pod priemerom EÚ, kde inflácia v júni predstavovala 2,7 percenta. Spolu so Švajčiarskom a Švédskom patrí Česko medzi krajiny s najstabilnejšou cenovou hladinou v Európe.
OECD inflácia v číslach (jún 2026)
Poradie | Krajina | Medziročná inflácia | Trend
1 | Turecko | 32,1 % | ↑
2 | Kolumbia | 5,7 % | ↗
3 | Litva | 5,7 % | ↗
4 | Island | 5,2 % | ↗
5 | Grécko | 4,4 % | ↗
6 | Čile | 4,3 % | ↗
7 | OECD (priemer) | 4,2 % | ↓
8 | Nový Zéland | 4,1 % | ↗
9 | Austrália | 3,8 % | ↗
10 | Slovinsko | 3,6 % | ↗
11 | USA | 3,5 % | ↓
12 | Slovensko | 3,0 % | ↓
13 | Belgicko | 3,0 % | –
14 | Lotyšsko | 3,0 % | –
15 | Írsko | 2,9 % | –
16 | Mexiko | 2,8 % | ↓
17 | Portugalsko | 2,7 % | –
18 | Španielsko | 2,4 % | –
19 | Rakúsko | 2,4 % | –
20 | Kórea | 2,3 % | –
21 | Taliansko | 2,2 % | –
22 | Holandsko | 2,2 % | –
23 | Veľká Británia | 2,2 % | ↓
24 | Kanada | 2,2 % | –
25 | Nórsko | 2,1 % | –
26 | Poľsko | 1,8 % | –
27 | Estónsko | 1,2 % | –
28 | Nemecko | 1,1 % | –
29 | Luxembursko | 1,0 % | –
30 | Fínsko | 0,8 % | –
31 | Dánsko | 0,4 % | –
32 | Francúzsko | 0,4 % | –
33 | Japonsko | 0,1 % | –
34 | Maďarsko | -0,2 % | ↓
35 | Izrael | -0,2 % | –
36 | Česko | -0,3 % | ↓
37 | Švédsko | -0,5 % | –
38 | Švajčiarsko | -0,7 % | –
39 | Kostarika | -0,9 % | –
Čo z toho plynie pre investorov a domácnosti
Nízkšia inflácia v OECD je dobrá správa pre spotrebiteľov i centrálne banky, ktoré majú viac priestoru na uvoľňovanie menovej politiky. V Česku sa vďaka poklesu cien otvára priestor pre ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, čo by mohlo podporiť hospodársky rast a oživenie spotreby. Naopak v Turecku zostáva situácia napätá a vysoká inflácia bude aj naďalej zaťažovať rozpočty domácností i firiem.