(Kvantové počítače raz prelomia dnešné šifrovanie. Dáta, ktoré dnes unikajú, sa môžu stať čitateľnými o pár rokov. Česko preto buduje vlastnú kvantovú infraštruktúru, testuje nové šifry a pripravuje ľudí na zmenu, ktorá príde skôr, než sa očakáva)
Kvantový počítač zatiaľ nerozhodol žiadny konflikt a pravdepodobne to ešte nejaký čas nebude. Napriek tomu kvantové technológie už dnes menia spôsob, akým štáty uvažujú o ochrane svojich dát, o navigácii nezávislej na družiciach aj o plánovaní zložitých operácií. Česko na to od minulého roku reaguje vlastným inštitucionálnym rámcom – konzorciom ôsmich akademických a výskumných inštitúcií, ktorého vznik umožnil rezort obrany.
Najaktuálnejšia hrozba: „Seber teraz, dešifruj neskôr“
Riziko, ktoré odborníci označujú ako „harvest now, decrypt later“, je oveľa vážnejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Útočník dnes nemusí čakať na dostupnosť vysoko výkonného kvantového počítača. Stačí, aby šifrovanú komunikáciu odchytil teraz s tým, že sa mu ju podarí prelomiť o desať alebo pätnásť rokov.
Pri vojenskej komunikácii či utajovaných informáciách je to praktický problém. Doba, počas ktorej tieto dáta zostávajú citlivé, bežne presahuje obdobie, počas ktorého možno dnešné šifrovanie považovať za spoľahlivé. „Google predpovedá, že zašifrované dáta zozbierané dnes by mohli byť dešifrované výkonnými kvantovými počítačmi už v roku 2029,“ uvádza sa v súvislosti s nasadením kvantových technológií na ministerstve obrany Dánska.
Česká republika sa pripravuje na niekoľkých frontoch
Reakcia Česka je systémová a zahŕňa niekoľko vrstiev. V februári 2025 aktualizoval Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) svoje minimálne požiadavky na kryptografické algoritmy s ohľadom na nové štandardy amerického NIST. V apríli 2026 sa v Senáte konala konferencia na tému postkvantovej kryptografie a bezpečnosti občanov, ktorej sa zúčastnili zástupcovia ČNB, NÚKIB aj Armády ČR.
V máji 2026 Vysoké učení technické v Brne (VUT) a Univerzita obrany otestovali prvý vysokorýchlostný prenos dát s kvantovo odolným šifrovaním. Počas dvojtýždňového testu bolo prenesených približne 3 TB dát rýchlosťou okolo 76 Gb/s a spotrebovaných viac než 50 000 šifrovacích kľúčov. Test podľa expertov potvrdil vhodnosť postkvantovej kryptografie pre masívne nasadenie v praxi.
Kvantová infraštruktúra sa buduje aj v regiónoch
V máji 2026 otvorila Fakulta elektrotechnická ČVUT v Prahe nové laboratórium kvantových technológií, ktoré zahŕňa aj testovací polygon pre kvantovú komunikáciu. Laboratórium umožňuje experimenty s kvantovou distribúciou kľúčov (QKD) v podmienkach blízkych reálnemu nasadeniu a má sa stať súčasťou pripravovanej európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry EuroQCI. „Viac než tridsať rokov hrali odborníci z našej fakulty kľúčovú úlohu pri pripájaní Československa k internetu. Dnes sa otvára nová kapitola,“ uviedol dekan fakulty Petr Páta.
V júni 2026 sa k chrbticovej sieti kvantovej komunikačnej infraštruktúry pridala tiež Fakulta informačných technológií VUT v Brne. „Môžeme experimentovať, naši študenti sa môžu zapojiť a oboznámiť sa s kvantovou komunikáciou,“ uviedol Ondřej Ryšavý z VUT. Ďalšie testy prebiehajú aj na trase medzi Prahou, Brnom a Ostravou.
Česko sa stáva súčasťou európskeho kvantového ekosystému
V máji 2026 schválila EÚ jedenásť nových obranných projektov v rámci PESCO. Jedným z nich je fínsky projekt QUEST, ktorý sa zameriava na vývoj kvantových technológií pre bezpečnú navigáciu, kybernetickú bezpečnosť a protivzdušnú obranu. Česká republika sa do projektu priamo nezapojila, ale sleduje vývoj. Okrem toho existujú aj cezhraničné iniciatívy, ako je projekt QUEST, na príprave ktorého sa podieľa aj Česko.
Spoločnosť Ribbon Communications v spolupráci s CESNET, českým národným akademickým počítačovým uzlom, úspešne otestovala kvantovú distribúciu kľúčov v reálnej optickej sieti. „Tento úspešný test posilňuje našu dlhodobú spoluprácu a ukazuje, že kvantové šifrovanie môže byť implementované v reálnych optických sieťach bez straty výkonu,“ uviedol Václav Novák z CESNET. Test potvrdil, že kvantové šifrovanie je možné implementovať v reálnych optických sieťach bez straty výkonu.
Česká republika tiež prijala vlastnú Národnú kvantovú stratégiu a OECD ju vo svojom prehľade spomína ako príklad krajiny, ktorá v tejto oblasti aktívne buduje kapacity. Vládnym splnomocnencom pre kvantové technológie bol menovaný Petr Kavalíř z New Technologies – Research Centre (NTC) Západočeskej univerzity v Plzni. Jeho úlohou je koordinovať prípravu Národnej kvantovej stratégie a prepájať výskum, vzdelávanie a priemysel.
Čo to znamená pre Česko?
Česko sa na kvantovú hrozbu nepripravuje len na úrovni inštitúcií. Vznikajú nové laboratóriá, testovacie siete sa prepájajú, univerzity pripravujú nové odbory a firmy začínajú ponúkať kvantovo odolné riešenia. Cieľom je, aby Q-Day – okamih, keď kvantový počítač prvý raz prelomí bežné šifrovanie – nebol pre Česko prekvapením, ale dňom, na ktorý bolo pripravené.