Nemecký energetický prechod, známy ako Energiewende, a najmä odchod od jadra, sa stal terčom tvrdej kritiky doma i vo svete. To, čo malo byť vzorom pre celý svet, sa zmenilo na príbeh rastúcich cien, rastúcich emisií a straty konkurencieschopnosti. „Uzavretie jadrových elektrární bola obrovská chyba,“ priznala v marci 2026 nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reiche na konferencii CERAWeek v Houstone.
Príbeh, ktorý sa začal písať v roku 2011
Nemecko malo k jadrovej energii vždy komplikovaný vzťah. Prvý plán na postupný odchod vznikol už v roku 2000, ale kancelárka Angela Merkelová ho v roku 2010 prehodnotila a prevádzku jadrových elektrární predĺžila až do roku 2036.
Zlom prišiel po havárii vo Fukušime v marci 2011. Merkelová pod tlakom verejnosti rozhodla o urýchlenom odchode od jadra. Počas niekoľkých mesiacov bolo odstavených osem reaktorov, ďalšie postupne nasledovali. Posledné tri elektrárne – Emsland, Isar 2 a Neckarwestheim 2 – boli definitívne vypnuté v apríli 2023.
Zatiaľ čo v roku 2011 pokrývalo jadro viac než 33 % nemeckej elektriny, dnes sa Nemecko bez neho musí zaobísť.
Emisie rastú, ceny letia nahor
Následky nenechali na seba dlho čakať. Jadrovú energiu nahradilo uhlie a plyn, čo viedlo k nárastu emisií skleníkových plynov a väčšej závislosti na zahraničných dodávkach. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti PwC by pri zachovaní jadrovej prevádzky mohlo byť v roku 2024 bezemisných 94 % nemeckej výroby elektriny. Namiesto toho je to len 61 %.
Drahá energia sa stala chronickým problémom. Podľa PwC by priemerná cena elektriny v roku 2024 bola o 23 % nižšia, ak by jadrové elektrárne z roku 2010 zostali v prevádzke. Nemecko sa stalo krajinou s jednými z najvyšších cien elektriny v Európe. V obdobiach slabého vetra a slnečného svitu stúpajú ceny na burze cez 500 eur za MWh.
Nemecká ekonomika upadá do recesie a energeticky náročný priemysel presúva výrobu do zahraničia. Podľa správ z roku 2026 stratilo Nemecko len medzi rokmi 2024 a 2025 114 tisíc pracovných miest, z toho 51 tisíc v automobilovom priemysle.
Politici menia názor, verejnosť tiež
Postupne pribúdajú hlasy, ktoré odchod od jadra označujú za strategickú chybu. Nemecký kancelár Friedrich Merz označil rozhodnutie za vážnu strategickú chybu. Jeho ministerka hospodárstva Katherina Reiche je ešte otvorenejšia: „Vypnutie jadra bola obrovská chyba a táto energia nám chýba,“ uviedla na konferencii v Houstone.
Fatih Birol, šéf Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), v rozhovore pre denník Welt označil nemecký odchod od jadra za historickú chybu. Podľa neho urobilo Nemecko ako krajina filozofov dva zásadné omyly – prílišnú závislosť na ruskom plyne a práve odklon od jadrovej energie. „Oba tieto omyly vážne poškodili nemeckú konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť,“ povedal Birol.
Aj európska politika sa posúva. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen označila odchod od jadra za strategickú chybu a vyčlenila 200 miliónov eur na vývoj nových jadrových technológií.
Mení sa aj názor verejnosti. Podľa prieskumu agentúry YouGov a inštitútu SINUS z marca 2026 považuje 53 % Nemcov odchod od jadra za chybu, 32 % dokonca za chybu úplnú. Pre porovnanie – v roku 2012 podporovalo odchod 73 % obyvateľov, v roku 2021 to už bolo len 56 %.
Späť k jadru? Zatiaľ skôr nie
Napriek rastúcej kritike zostáva návrat k jadrovej energii politicky citlivý. Kancelár Merz síce priznáva chybu, ale návrat k jadru považuje za nereálny. Jeho koaličný partner SPD je proti.
Odborníci sa rozchádzajú v riešeniach. Niektorí varujú, že návrat k starým reaktorom je technicky zložitý a ekonomicky nevýhodný. Iní, napríklad nemecký zväz jadrového priemyslu, varujú pred „katastrofálnou závislosťou“ a vyzývajú na prehodnotenie politiky.
Jednou z možností, o ktorej sa v Nemecku čoraz častejšie hovorí, sú malé modulárne reaktory (SMR). Tie by mohli ponúknuť decentralizovanejšiu a bezpečnejšiu formu jadrovej energie s nižšími počiatočnými nákladmi. Bavori premiér Markus Söder už oznámil, že Bavorsko by sa do SMR pustilo.
Zatiaľ však platí, že Nemecko svoj kurz mení len pomaly. A draho za to platí – ekonomicky aj ekologicky.
