(Kým cena ropy klesá, nafta na českých čerpacích staniciach atakuje 50 korún za liter a je o 13 korún drahšia než pred rokom. Za zdražením nestojí len vojna na Blízkom východe, ale predovšetkým nedostatok rafinérskych kapacít – a ten sa len tak nevyrieši)
Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Cena severomorskej ropy Brent v auguste klesla približne o deväť percent a pohybuje sa okolo 86 dolárov za barel. Napriek tomu nafta na českých čerpacích staniciach zdražuje, na niektorých staniciach už atakuje 50 korún za liter a je o 13 korún drahšia než pred rokom. Čo sa deje?
Prečo nafta tak výrazne zdražuje?
Odpoveď sa skrýva v procese, ktorý nasleduje po ťažbe ropy – v rafinácii. Cenu za liter nafty a benzínu totiž neurčuje len cena surovej ropy, ale predovšetkým rafinérska marža, teda rozdiel medzi cenou ropy a cenou hotových palív. A tá v posledných mesiacoch vystrelila na rekordné hodnoty.
Dôvodov je hneď niekoľko:
Výpadky rafinérií v Rusku a na Blízkom východe
Ukrajinské útoky na ruské rafinérie znížili ruskú produkciu nafty až o tretinu. Rusko následne zakázalo export nafty a stalo sa čistým dovozcom pohonných hmôt. Vývoz nafty z Perzského zálivu medzitým klesol o 80 percent kvôli výpadkom rafinérií v Saudskej Arábii a Kuvajte.
Globálne rafinérie pracujú naplno
Svetové rafinérie už nemajú žiadne rezervy – pracujú prakticky na plný výkon. To znamená, že ďalší výpadok už nie je ľahko nahraditeľný. Zatiaľ čo dodávky surovej ropy sa postupne stabilizujú, zásoby hotových palív zostávajú mimoriadne nízke.
Európa je závislá na dovoze nafty
V Európe tvorí nafta 66 percent spotreby palív, v Česku dokonca 72 percent. Európa musí naftu dovážať, zatiaľ čo benzínu má dostatok. Mnohé odvetvia – kamiónová doprava, poľnohospodárstvo, stavebníctvo – sú na nafte závislé a ťažko ju nahrádzajú alternatívami.
Prečo rafinérske marže rastú tak prudko?
Rafinérska marža na naftu v USA dosiahla 102 dolárov za barel, viac než päťnásobok bežného priemeru. V Európe sa marže vyšplhali na rekordných 60 dolárov za barel. Pre predstavu: Shell oznámil, že jeho rafinérska marža vzrástla z 17 na 24 dolárov za barel.
Tieto marže sú teraz hlavným motorom cien, nie cena samotnej ropy. Ako upozorňuje analytik XTB, trh aktuálne rieši prudký nárast veľkoobchodných cien pohonných hmôt, ktorý ropa úplne nereflektuje.
Kto na tom zarába?
Z mimoriadne vysokých marží ťažia predovšetkým najväčšie svetové energetické spoločnosti. Britský Shell medziročne viac než zdvojnásobil zisk za druhé štvrťroka. Francúzska TotalEnergies oznámila rast čistého upraveného zisku o 68 percent na šesť miliárd dolárov.
Analytici očakávajú, že mimoriadny boom môže pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. S blížiacou sa zimou totiž tradične rastie dopyt po vykurovacích palivách, čo môže situáciu ešte viac vyostriť.
Čo na to vláda?
Ministerstvo financií situáciu pozorne monitoruje a je pripravené zasiahnuť, ale zatiaľ reguláciu cien neplánuje. Vláda už v minulosti zaviedla reguláciu cien palív a dočasne znížila spotrebnú daň na naftu z 9,95 na 8,01 koruny za liter. Toto opatrenie vtedy znižovalo príjmy štátneho rozpočtu približne o miliardu korún mesačne.
Česko má k dispozícii núdzové zásoby ropy a ropných produktov na 88,5 dňa priemernej dennej spotreby. O ich uvoľnení by rozhodovala vláda v prípade krízovej situácie.
Čo bude ďalej?
Analytici sa zhodujú, že zdražovanie nemusí byť ešte na konci. „Chýbajú nám rafinérie na Blízkom východe a v Rusku,“ hovorí Jiří Tyleček z XTB. Ak sa vývoj nezastaví, môžeme sa dostať až na jarné cenové úrovne. Až vtedy by podľa neho mali byť úvahy o štátnej regulácii na stole.