(Keď vláda vytlačí bankovku za 2 doláre a predá ju za 100, zarobí 98. Tento zdanlivo neškodný zisk má však jednu veľkú daň – a platíte ju vy)
Keď štát tlačí peniaze, väčšina ľudí si predstaví nekonečné prúdy bankoviek. Len málokto však vie, že za každou vytlačenou korunou sa skrýva zisk, ktorý plynie priamo do štátnej kasy. A tento zisk má svoje meno – seigniorage.
Nevyznieva to ako žiadna zložitá ekonomická teória. Je to jednoduchá matematika, ktorá však môže mať zásadný dopad na vaše úspory.
Čo je seigniorage?
Seigniorage je zisk, ktorý vláda získa z vydávania peňazí. Je to rozdiel medzi nominálnou hodnotou bankovky (napríklad 100 dolárov) a nákladmi na jej výrobu (napríklad 2 doláre). Keď si štát vytlačí 100‑dolarovku, zaplatí za papier a tlač len pár centov, ale ľudia ju prijímajú ako plnohodnotných 100 dolárov. Ten rozdiel – 98 dolárov – je práve seigniorage.
Historicky to bolo ešte jednoduchšie, keď sa razili mince zo zlata alebo striebra. Panovník dal raziť mincu, pustil ju do obehu ako plnohodnotnú, ale jej skutočná hodnota bola nižšia než nominálna. Je to v podstate daň z držby peňazí.
Ako to funguje v praxi?
Predstavte si, že vláda vydá 1 000 000 bankoviek v hodnote 100 dolárov. Každá stojí 2 doláre na výrobu. Celkové náklady sú 2 milióny dolárov, ale do obehu sa dostanú peniaze v hodnote 100 miliónov. Čistý zisk pre štát je 98 miliónov dolárov. Všetko sú to peniaze, ktoré štát získa „z ničoho“.
A tu začína problém. Štát tie peniaze neutratí za výrobu bankoviek, ale za nemocnice, školy, cesty alebo na splácanie dlhov. Na prvý pohľad to vyzerá ako výhra. Lenže za seigniorage sa vždy platí – a platíte ho vy.
Prečo sa tomu hovorí „daň z inflácie“?
Seigniorage sa niekedy nazýva „inflačná daň“. Znie to hrozivo, ale je to presné. Keď vláda tlačí príliš veľa peňazí, zvyšuje sa peňažná zásoba. A keď je peňazí viac, ich hodnota klesá. To je inflácia. A inflácia znamená, že vaše peniaze na účte alebo v peňaženke majú menšiu kúpnu silu.
Štát tým v podstate zdaní všetkých, ktorí držia peniaze. Kúpite si menej za rovnaký počet bankoviek a štát z novovytlačených peňazí získa reálnu hodnotu. Je to ako skrytá daň, ktorú platíte, ani o tom neviete. Najviac na tom strácajú ľudia s fixnými príjmami a chudobnejšie vrstvy.
Kedy sa seigniorage stáva nebezpečným?
Ak sa štát neudrží a začne tlačiť peniaze bezhlavo, môže to skončiť hyperinfláciou. To je stav, keď ceny rastú tak rýchlo, že peniaze strácajú hodnotu počas hodín. V Zimbabwe na konci 90. rokov tlačili toľko peňazí, že sa museli používať bankovky v hodnote biliónov dolárov, ktoré mali menšiu hodnotu než papier, na ktorý boli vytlačené. V roku 1923 v Nemecku zažili hyperinfláciu, keď na dolár bol potrebný zväzok bankoviek a peniaze sa používali ako tapeta, pretože boli lacnejšie než bežný papier.
V extrémnom prípade seigniorage ničí dôveru v menu a celú ekonomiku.
Aký je z toho záver?
Seigniorage je pre štát užitočný nástroj. Pomáha financovať verejné výdavky bez zvyšovania daní. Ale ako každý nástroj, aj on sa môže zneužiť. Keď sa používa s mierou, je to skrytý a relatívne neškodný spôsob, ako získať peniaze. Keď sa však stane hlavným zdrojom príjmov, je to cesta do pekla.
Keď nabudúce počujete, že centrálna banka „tlačí peniaze“, spomeňte si na seigniorage. Niekto na tom zarába a niekto to platí. A často to nie sú tí, ktorí by si to mohli dovoliť.