(Európsky automobilový priemysel čelí najväčšej kríze za posledné desaťročie. Vysoké náklady na energie a zamestnancov, agresívna čínska expanzia a hrozba 25-percentných amerických ciel vytvárajú tlak, ktorý môže zlomiť väz celému odvetviu)
Európske automobilky sa ocitli v pasci. Z jednej strany ich tlačia rastúce náklady na energie a zamestnancov, z druhej silnejúca čínska konkurencia a z tretej nové americké clá. Kombinácia týchto faktorov je podľa odborníkov pre európsky automobilový priemysel doslova smrtiaca.
Drahé energie ako štrukturálny handicap
Náklady na energie sa stali jedným z kľúčových štrukturálnych problémov európskeho automobilového priemyslu. Po obmedzení dodávok ruského plynu sa Európa preorientovala na drahšie alternatívy vrátane LNG z USA.
V energeticky náročnom sektore, akým je výroba automobilov – kde sú nevyhnutné oceľ, hliník, chemikálie a materiály na výrobu batérií – to zvýšilo náklady v celom hodnotovom reťazci. Náklady na energie v Nemecku sú približne 2,5-krát vyššie než v Číne.
To sa premieta aj do nákladov na pracovnú silu. Podľa interného dokumentu Volkswagenu sú ročné náklady na zamestnanca v Nemecku 163 000 eur, zatiaľ čo v Číne len 74 000 eur a v USA 92 000 eur.
Čínsky šok: Dvojitý úder
Čínska konkurencia má pre Európu dva rozmery. Prvý sa odohráva na čínskom trhu, ktorý bol pre európske automobilky dlhodobo kľúčový. Kým v roku 2019 mali čínske značky 38 % trhu, v roku 2025 už ovládali takmer dve tretiny.
Druhý šok je pre Európu ešte vážnejší – čínski výrobcovia začínajú agresívne vstupovať na európsky trh. V predaji hybridov tvoria čínske značky už viac než 20 %, zatiaľ čo pred dvoma rokmi to boli len 3 %.
Za týmto úspechom stoja nadbytočné výrobné kapacity, ktoré tlačia ceny nadol, rýchlejšie inovácie v oblasti elektromobility a softvéru a silný batériový ekosystém. Nejde však len o efektivitu – čínsky úspech je aj dôsledkom razantnej priemyselnej politiky a štedrých vládnych subvencií.
Americké clá: Hrozba pre najziskovejší segment
Americký prezident Donald Trump opakovane pohrozil zvýšením ciel na európske autá z 15 % na 25 %. Podľa analytikov Bernstein by to mohlo európske automobilky stáť ďalších 3,5 miliardy eur na ziskoch v roku 2026 a 5,7 miliardy eur v roku 2027.
Najviac ohrozené sú prémiové značky ako BMW, Mercedes-Benz, Porsche, Audi, Ferrari a Lamborghini, ktoré do USA vyvážajú v Európe vyrobené vozidlá s vysokou maržou. Napríklad Audi už minulý rok pocítilo vplyv amerických ciel vo výške 1,2 miliardy eur na prevádzkovom zisku.
Európska odpoveď: Ochranná aj transformačná
Riešenie podľa odborníkov nespočíva len v clách. Európa potrebuje lacnejšie energie, stabilnejšiu reguláciu, rýchlejšie inovácie a diverzifikované dodávateľské reťazce. Clá môžu časť neférovej výhody zmierniť, dlhodobé riešenie však nepredstavujú.
Európsky automobilový priemysel je pritom zodpovedný za približne 7 % HDP EÚ a zabezpečuje približne 13 miliónov pracovných miest. Jeho problémy tak nie sú len ekonomickou, ale čoraz viac aj politickou otázkou.