(Predstavte si, že máte zapnutú brzdu a zároveň šlápnete na plyn – ekonomika sa prehrieva, ale nehýbe sa. Presne tak vyzerá stagflácia)
Predstavte si, že ceny v obchodoch neustále rastú, ale vy nemáte viac peňazí. Firmy prepúšťajú, ekonomika sa zastavuje a pritom všetko zdražuje. Vitajte v stagflácii – ekonomickom jave, ktorý je nočnou morou každého politika a centrálneho bankára. A nie je to žiadna teória – už sa to stalo a môže sa to zopakovať.
Čo je stagflácia?
Stagflácia je kombinácia dvoch najhorších ekonomických stavov – stagnácie (pomalý alebo žiadny rast) a inflácie (rastúce ceny). Keď k tomu pridáte vysokú nezamestnanosť, máte recept na ekonomickú pohromu.
V bežnej situácii ekonomika funguje tak, že keď rastie, inflácia je mierna. Keď sa naopak ochladzuje, ceny klesajú. Pri stagflácii sa však všetky tieto zákonitosti rozpadnú – ekonomika nestíha, ale ceny rastú, čo paralyzuje spotrebiteľov i firmy.
Ako stagflácia vzniká?
Najčastejšou príčinou sú takzvané ponukové šoky – náhle zdraženie kľúčových surovín, ako je ropa alebo potraviny. Keď cena ropy vyskočí, zdražie výroba a doprava. To sa premietne do cien takmer všetkého. Firmy zdražujú, ľudia menej míňajú, ekonomika spomaľuje – a pritom ceny ďalej rastú. Typickým príkladom je ropná kríza v 70. rokoch, keď ceny ropy vyleteli nahor a západné ekonomiky na niekoľko rokov upadli do stagflácie.
Ďalšími príčinami sú strukturálne problémy (prísne pracovné zákony, ktoré bránia firmám v prispôsobení), klimatické šoky (suchá, povodne) alebo zlé politiky (keď vláda podporuje ekonomiku namiesto toho, aby riešila dodávateľské problémy).
Prečo je stagflácia tak nebezpečná?
Problém je v tom, že bežné nástroje prestávajú fungovať. Keď je vysoká inflácia, centrálne banky zvyšujú úroky – to ochladí ekonomiku a stlačí ceny. Lenže pri stagflácii je ekonomika už ochladená. Zvýšenie úrokov by ju ešte viac utlmilo, spôsobilo by prepúšťanie a recesiu. Ak však úroky nezvýšia, inflácia bude ďalej rásť a zožierať úspory ľudí.
Vlády sú v pasci. Škrtiť výdavky, aby zrazili infláciu? To len prehĺbi recesiu. Zvyšovať výdavky, aby naštartovali rast? To priživí infláciu. Žiadne jednoduché riešenie neexistuje.
Príklady z histórie a súčasnosti
Najznámejším príkladom je ropná kríza v 70. rokoch. Keď arabské krajiny zastavili vývoz ropy do štátov podporujúcich Izrael, ceny ropy vyskočili o 300 %. Výrobné náklady v západnom svete vzrástli, ceny išli nahor a ekonomiky sa zastavili. Nezamestnanosť stúpla a inflácia sa rozbehla. Trvalo roky, kým sa ekonomiky spamätali.
V menšom rozsahu sa stagflácia objavila aj počas pandémie covidu, keď sa pretrhli dodávateľské reťazce, zdraželi energie a ekonomiky sa na chvíľu zastavili. A dnes? Kombinácia vojny na Ukrajine, rastúcich cien energií a klimatických šokov znamená, že hrozba stagflácie je stále reálna.
Čo sa s tým dá robiť?
Neexistuje jednoduchá odpoveď, ale odborníci odporúčajú niekoľko krokov.
Treba sa sústrediť na ponukovú stranu ekonomiky – znižovať náklady firiem, investovať do infraštruktúry a zvyšovať produktivitu. Pomáhajú strukturálne reformy, ako je uvoľnenie trhu práce a podpora konkurencie. A je potrebná cieľová fiškálna politika, ktorá podporí rast, bez toho aby rozhorel infláciu. Žiadna z týchto ciest však nie je rýchla – a opatrenia, ktoré si vyžadujú, sú často nepopulárne.
Čo si z toho odniesť?
Stagflácia je varovným signálom, že ekonomika nie je len o číslach. Je o ľuďoch, ich pracovných miestach a kúpnej sile. Keď nabudúce budete počuť o rastúcich cenách a spomaľujúcej ekonomike, možno viete, že nejde len o zlé správy. Ide o najnebezpečnejšiu kombináciu, ktorá môže ekonomiku postretnúť – a ktorej sa vlády boja viac než čohokoľvek iného.