Americké ministerstvo energetiky rozdelilo pol miliardy dolárov medzi sedem firiem na podporu ťažby kritických minerálov, výroby batérií a recyklácie. Analytici však varujú, že ide o kvapku v mori. Čína kontroluje 95 percent spracovania lítia a 80 percent výroby batériových článkov.
Americké ministerstvo energetiky v auguste 2026 oznámilo rozdelenie 500 miliónov dolárov medzi sedem vybraných projektov zameraných na spracovanie kritických minerálov, výrobu batérií a recykláciu na území Spojených štátov. Ide o tretie kolo financovania v rámci dvoch programov, ktoré majú spolu k dispozícii 6 miliárd dolárov. Cieľom je znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov až o 15 percent počas štyroch rokov.
Čo Spojené štáty financujú
Medzi príjemcami grantov sú firmy, ktoré cielia na konkrétne slabé miesta čínskeho výrobného reťazca.
Coreshell Technologies získala 50 miliónov dolárov na výrobu anód z amerického kremíka, čím obchádza čínsky grafit, od ktorého je závislá väčšina svetových výrobcov. Lilac Solutions získala 100 miliónov dolárov na technológiu priamej extrakcie lítia z podzemnej slanej vody, ktorá obchádza fázu spracovania, v ktorej má podľa riaditeľa firmy Raefa Sullyho Čína „škrtiaci kľúč“. Spoločnosť Cabot získala 50 miliónov dolárov na rozšírenie výroby vodivých prísad pre batérie v Louisiane a Texase.
Tento prístup sa odlišuje od snahy postaviť ďalšie rafinérie. Ako poznamenal analytický server Business Model Analyst, Spojené štáty sa nesnažia Čínu „prekonať v rafinácii“, ale pokúšajú sa urobiť rafinačnú fázu zbytočnou.
Realita, ktorej Spojené štáty čelia
Čísla o čínskej dominancii sú jednoznačné. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Čína kontroluje približne 85 percent globálnej výroby aktívnych katódových materiálov, viac ako 90 percent aktívnych anódových materiálov a 80 percent všetkých vyrobených batériových článkov. Čínske firmy vlastnia približne 70 percent svetových patentov na batérie.
V sektore ťažby a spracovania je situácia ešte výraznejšia. Podľa Sullyho sa 95 percent spoduménu – minerálnej formy lítia ťaženej z tvrdých hornín – spracúva v Číne. Čínska spoločnosť CATL sama kontroluje približne 40 percent svetového trhu s batériami.
Tu Le, zakladateľ poradenskej firmy Sino Auto Insights, k tomu dodal: „Vybudovať taký rozsah dodávateľského reťazca, aký má teraz Čína, trvá desaťročia a desiatky, ak nie stovky miliárd dolárov. Nemáme desaťročia. Máme päť, šesť, sedem rokov na to, aby sme boli konkurencieschopní.“
Prečo 500 miliónov nestačí
Od januára 2025 bolo podľa údajov Atlas Public Policy zrušených približne 24 miliárd dolárov ohlásených amerických projektov v oblasti batérií. To znamená, že peniaze zo sektora odchádzajú približne 48-krát rýchlejšie, než doň štát vkladá.
Situáciu komplikuje aj vývoj na strane dopytu. Zatiaľ čo v Číne tvorili vozidlá s novými energiami v júli 2026 približne 65 percent predaja nových osobných automobilov, v Spojených štátoch to bolo v druhom štvrťroku iba okolo 24 percent. Bez federálnych daňových úľav na elektromobily, ktoré administratíva zrušila, sa tento rozdiel len ťažko zmenší.
„Grant financuje budovu. Objem financuje nákladovú krivku. Nie sú to rovnaké nákupy,“ zhrnul Business Model Analyst.
Čo to znamená pre Európu a Česko
Pre Európu je čínska dominancia v batériovom sektore strategickým rizikom. Podľa IEA by každý mesiac prerušenia vývozu batériových článkov z Číny znamenal stratu produkcie v hodnote 17 miliárd dolárov pre továrne na elektromobily mimo Číny, pričom takmer dve tretiny týchto strát by pripadli na Európsku úniu.
Európske automobilky sa už výrazne spoliehajú na čínskych dodávateľov. Stellantis vytvoril spoločný podnik s CATL pre továreň v Zaragoze za 4,1 miliardy eur. Volkswagen sa stal najväčším akcionárom čínskeho výrobcu batérií Gotion High-Tech s podielom viac ako 26 percent. BMW odoberá batérie od troch čínskych firiem – CATL, SVOLT a EVE Energy – a odhaduje sa, že do roku 2027 bude čínsky podiel na jeho objeme batérií presahovať 60 percent.
Česká republika sa na výrobe batérií priamo nepodieľa, ale je súčasťou európskeho automobilového dodávateľského reťazca. Akékoľvek narušenie dodávok batériových článkov by sa preto skôr či neskôr premietlo aj do českého priemyslu.
Americká polmiliardová investícia je prvým krokom. V porovnaní s tým, čo by bolo potrebné na reálne oslabenie čínskej pozície, však stále ide iba o symbolické gesto.