(Vláda hľadá cesty, ako zaplniť dieru v rozpočte. Zvýšenie daní z investičných nehnuteľností a dividend by však prinieslo len pár miliárd. A v prípade bytov by peniaze navyše skončili v obecných kasách)
Vláda Andreja Babiša sa chystá siahnuť do peňaženiek majiteľov investičných bytov a akcionárov. Ministerka financií Alena Schillerová otvorila tému vyššieho zdanenia investičných nehnuteľností a premiér k nej pridal návrh na zvýšenie dane z dividend z 15 na 25 percent.
Dôvod? Štátny rozpočet na budúci rok má schodok 389 miliárd korún. Kabinet hľadá cesty, ako ho znížiť, no odborníci varujú: tieto dane neprinesú želaný efekt. Výnosy sa budú pohybovať v ráde jednotiek miliárd korún, zatiaľ čo schodok sa počíta v stovkách miliárd.
Vyššie dane pre investičné byty: Kto zaplatí?
Schillerová sľubuje, že plošné zvyšovanie dane z nehnuteľností nehrozí. Namiesto toho chce zacieliť na investorov, ktorí vlastnia desiatky či stovky bytov. Problémom je, že investičný byt nemá v Česku žiadnu oficiálnu definíciu. Podľa ČNB je ním tretia a každá ďalšia nehnuteľnosť.
Ekonóm Pavel Peterka z XTB navrhuje jednoduchý systém: prvý byt (trvalé bydlisko) by mal nízky koeficient, druhý vyšší a ďalšie už maximálny.
Problém č. 1: Peniaze nepôjdu štátu. Ak by sa daň z investičných bytov zvýšila, celý výnos by podľa súčasných pravidiel smeroval obciam, nie do štátneho rozpočtu. Štát tak z tohto opatrenia nebude mať ani korunu.
Problém č. 2: Zdražejú nájmy. Ekonómovia varujú, že investori vyššiu daň premietnu do nájomného. Zdraženie tak napokon zaplatia nájomníci, nie bohatí majitelia.
Babiš chce viac zdaniť dividendy. Koľko to prinesie?
Premiér poukazuje na to, že v Nemecku a Rakúsku je daň z dividend 25 percent, zatiaľ čo v Česku len 15. „Odchádza nám na dividendách 280 miliárd korún,“ povedal Babiš.
Problémom je, že väčšina týchto peňazí by sa aj tak nezdanila. Dividend vyplácaných medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami sa zrážková daň netýka. Zdaňovať by sa tak dali len dividendy vyplácané fyzickým osobám a menším investorom.
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda vypočítal: ak by ročný objem zdaniteľných dividend dosiahol 50–60 miliárd, zvýšenie sadzby o 10 percentuálnych bodov by štátu prinieslo iba 5–6 miliárd korún ročne. A aj z toho by si časť ukrojili obce a kraje.
Čo z toho vyplýva?
Vláda sa snaží nájsť riešenie obrovského schodku, no vybrala si nástroje, ktoré:
- Neprinesú dosť peňazí – maximálne jednotky miliárd.
- Nezdania tých správnych – pri dividendách sa väčšina peňazí zdaniť nedá, pri bytoch peniaze nepôjdu štátu.
- Môžu uškodiť – nájomníkom zdražejú náklady na bývanie.
„Daň z dividend, investičných bytov, hazardu či nikotínových výrobkov môže byť súčasťou riešenia. Ťažko však môže byť riešením sama osebe,“ varuje Kovanda.
Kabinet chce mať novely pripravené do roku 2028. Zatiaľ ide len o prieskumné balóny. Ak sa z nich však stanú zákony, fiškálny efekt bude skôr symbolický než reálny.