(Česi vlastnia viac než 220 tisíc investičných bytov v celkovej hodnote 3,5 bilióna korún, čo je tretina všetkých úspor. Daň z nehnuteľnosti je pritom jedna z najnižších v Európe. Ministerka financií Alena Schillerová nevylučuje jej zvýšenie, ale len pre investorov. Čo na to hovoria odborníci a aké sú riziká?)
Česko je dlhodobo krajinou, kde vlastníctvo nehnuteľností patrí k najobľúbenejším formám investícií. Niet sa čomu diviť – daň z nehnuteľnosti je tu jedna z najnižších v Európe. Priemerný Čech zaplatí ročne zhruba jedno promile hodnoty nehnuteľnosti, zatiaľ čo v Európskej únii je to v priemere 0,45 percenta, teda viac než štyrikrát toľko. Nízké dane lákajú do Česka zahraničných investorov, ktorí tu skupujú celé balíky bytov, a prispievajú tak k rastu cien nehnuteľností.
Koľko peňazí je v investičných bytoch?
Česi držia v investičných bytoch približne 3,5 bilióna korún, čo predstavuje zhruba tretinu všetkých úspor tuzemského obyvateľstva. Investičných bytov je v Česku cez 220 tisíc, čo je asi desatina všetkých bytov. Najväčší podiel je v Prahe a v Stredočeskom kraji. Celkové úspory Čechov pritom dosahujú viac než 7,5 bilióna korún.
Prečo je daň taká nízka?
Súčasný systém počíta daň z tabuľkových cien a koeficientov, nie z trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Daň z nehnuteľnosti v Česku tvorí menej než jedno percento z objemu všetkých vybraných daní, zatiaľ čo v Európskej únii je to v priemere trikrát toľko. Daň je navyše regresívna – chudší ľudia zaplatia väčšiu časť zo svojho príjmu (okolo 0,4 percenta) než tí bohatší (okolo 0,2 percenta).
Čo navrhuje vláda?
Ministerka financií Alena Schillerová odmieta plošné zvýšenie dane z nehnuteľnosti, ale nevylučuje zdanenie investičných bytov. „Je veľa ľudí, ktorí majú hneď niekoľko nehnuteľností, sú takí, ktorí vlastnia napríklad aj tri stovky bytov. Ak nás tlačí Európska komisia i Medzinárodný menový fond, mali by sme sa nad tým zamyslieť,“ uviedla Schillerová. Vláda analyzuje rôzne formy, ako by toto zdanenie mohlo vyzerať.
Čo na to odborníci?
Európska komisia vo svojej júniovej správe odporučila Česku zvýšiť daň z nehnuteľností a prepojiť ju s trhovými hodnotami realít. Podľa Komisie by to mohlo pomôcť k vyššej dostupnosti bývania a motivovalo by to vlastníkov k presunu neobsadených bytov na trh s dlhodobým prenájmom.
Odborníci z PAQ Research navrhujú viac viazať nastavenie dane na lokálne ceny, najmä pozemkov, a zároveň ošetriť výšku daní pre nízkopríjmové skupiny vlastníkov. Ekonóm Petr Janský z Centra verejných financií na Karlovej univerzite poukazuje na nerovnosť súčasného systému: „Máme dvoch bratov, jeden zdedil po rodičoch dom a druhý pracuje. Teraz výrazne viac zdaníme toho, ktorý pracuje. A ja by som chcel ten rozdiel znížiť. A aby sme viac zdanili toho, kto má dom, a naopak ho napríklad povzbudili, aby ten dom alebo pozemok využíval.“
Aké sú riziká?
Hlavný ekonóm Banky Creditas Petr Dufek varuje, že samotné zvýšenie dane z nehnuteľnosti problém s dostupnosťou bývania nevyrieši. Nie je jasné, koľko prázdnych bytov v Česku skutočne je, a teda ani to, koľko by sa ich mohlo dostať späť na trh. „Zvýšenie by navyše muselo byť naozaj výrazné, čo by sa naopak mohlo prejaviť v raste nájomného,“ konštatoval Dufek. Odborníci sa zhodujú, že kompromisom by mohla byť daň vo výške 0,1 percenta z hodnoty nehnuteľnosti, čo by u priemerného bytu znamenalo zhruba 8 tisíc korún ročne – dosť na to, aby to motivovalo k efektívnejšiemu nakladaniu s majetkom, ale nie tak tvrdé, aby to zruinovalo majiteľa.