Stroj, ktorý poháňal ekonomiku, sa zastavil
Kolaps čínskeho realitného trhu nebol nikdy len o bytoch. Bol to motor, ktorý poháňal celú ekonomiku – prepájal miestne vlády, developerov, banky, stavebných robotníkov, továrne a milióny rodín. Keď tento motor začal zlyhávať, dôsledky sa šíria ďaleko za prázdne bytové bloky. Realitný a stavebný sektor v Číne podporoval viac než 70 miliónov pracovných miest a v roku 2024 sa na HDP podieľal 13 percentami. Teraz sa tento základný pilier rúca a strháva so sebou celé odvetvia.
Zatiaľ čo čínska ekonomika ako celok naďalej rastie (HDP vzrástol v druhom štvrťroku 2026 o 4,7 percenta), realitný sektor zažíva najhlbší a najdlhší pokles vo svojej histórii. Od vrcholu v treťom štvrťroku 2021 klesli ceny nehnuteľností v priemere o 20 až 40 percent, pričom vo veľkých mestách je pokles až 40‑percentný. Investície do nehnuteľností sa takmer znížili na polovicu a nová bytová výstavba poklesla o 70 až 75 percent. V hlavných mestách klesli ceny starších bytov o 38 percent. V niektorých regiónoch, napríklad v Šanghaji, sa ceny prepadli až o 40 percent.
Statisíce stratených pracovných miest a mzdy pod tlakom
Najviditeľnejším dopadom krízy sú stratené pracovné miesta. Priama zamestnanosť u developerských firiem sa od roku 2021 znížila takmer na polovicu – z 2,1 milióna na 1,2 milióna. Celkovo stavebný sektor prišiel od svojho vrcholu v roku 2023 o 16,8 milióna pracovných miest. Napriek tomu, že oficiálna miera nezamestnanosti zostáva relatívne stabilná, mnohí prepustení pracovníci boli nútení prijať horšie platené a menej isté miesta v iných odvetviach.
Situáciu zhoršuje aj klesajúca dôvera spotrebiteľov. Podľa analýzy Stanfordovej univerzity prepad cien nehnuteľností o 10 percent znižuje spotrebu domácností o 1,5 až 2,3 percenta. V Číne tvoria nehnuteľnosti takmer 70 percent bohatstva domácností, čo je dvojnásobok v porovnaní so Spojenými štátmi. Mnoho rodín, ktoré vložili väčšinu svojich úspor do bytov, teraz čelí poklesu hodnoty svojho majetku a zhoršeniu životnej úrovne. Jedným z príkladov je Timothy Liu z provincie Henan, ktorý v roku 2021 kúpil byt za približne 76 000 dolárov, ktorého hodnota následne klesla takmer o tretinu.
Centrálna vláda hľadá cestu z krízy
Peking si je vedomý závažnosti situácie a zavádza rad opatrení. Podľa tzv. „whitelist“ mechanizmu boli schválené úvery vo výške 7 biliónov juanov (približne 1 bilión dolárov) na nedokončené bytové projekty. Miestne vlády nakupujú prebytočné byty pre sociálne bývanie. V Šanghaji bol spustený pilotný program, v rámci ktorého štátne podniky nakupujú staršie byty a premieňajú ich na cenovo dostupné nájomné bývanie pre mladých ľudí a študentov.
Zároveň však centrálna vláda odmieta návrat ku starému modelu rastu ťahaného nehnuteľnosťami. Namiesto toho investuje miliardy do nových priemyselných odvetví, ako sú elektromobily, solárna energia a čipy. Cieľom je vyhnúť sa osudu Japonska, ktorého ekonomika po prasknutí realitnej bubliny stagnovala celé desaťročia. Podľa ekonóma Fan Ganga je Čína na ceste k rýchlejšiemu a trhovejšiemu prispôsobeniu než Japonsko v 90. rokoch, a má tak väčšiu šancu vyhnúť sa dlhodobej stagnácii.
Čo z toho vyplýva
Kríza čínskeho realitného trhu je ďaleko od konca. Aj keď sa objavujú signály stabilizácie, napríklad v Šanghaji, celonárodný trh stále čelí obrovskému prebytku bytov – odhadom 90 miliónov prázdnych alebo nedokončených bytov. Analytici zo Goldman Sachs odhadujú, že negatívny dopad realitného sektora na rast HDP sa bude postupne znižovať z 2 percentuálnych bodov v roku 2025 na 1,5 bodu v roku 2026 a na 0,5 bodu v nasledujúcich rokoch.
Zásadnou otázkou zostáva, či sa Číne podarí úspešne prejsť od modelu rastu ťahaného nehnuteľnosťami k novej ekonomike založenej na technológiách a inováciách, bez toho aby utrpela príliš veľa ekonomických a sociálnych škôd. Odpoveď na túto otázku bude mať zásadný dopad nielen na budúcnosť 1,4 miliardy Číňanov, ale aj na globálnu ekonomiku ako celok.