Geopolitické napätie a jeho dopad na českú korunu
Americko-izraelské útoky na Irán a následné uzavretie Hormuzského prielivu vniesli do globálnych trhov vlnu neistoty, ktorá sa tradične premieta aj do vývoja mien rozvíjaných trhov, vrátane stability koruny. Prudký rast cien ropy a zemného plynu predstavuje pre malú otvorenú ekonomiku, ako je Česko, významné riziko. Vyššie ceny energií totiž zdražujú výrobu, pohonné hmoty a následne aj spotrebné tovary, čo môže viesť ku stagflačnému scenáru – teda kombinácii pomalšieho rastu a vyššej inflácie.
Obvykle platí, že zvýšená geopolitická neistota a zdražovanie komodít tlačí na oslabovanie mien, ktoré sú vnímané ako rizikovejšie. Koruna v reakcii na počiatočný šok skutočne oslabila, najmä voči americkému doláru, ktorý v krízových časoch plní úlohu bezpečného prístavu.
Prečo si koruna udržuje stabilitu
Napriek týmto tlakom sa kurz koruny drží v prekvapivo úzkom pásme, dlhodobo sa pohybuje okolo 24,20 až 24,30 za euro. Táto odolnosť má niekoľko dôvodov.
Vyššie domáce úrokové sadzby sú jedným z hlavných faktorov. ČNB na rozdiel od ECB zvyšovala začiatkom roka sadzby, čím sa úrokový diferenciál medzi Českom a eurozónou rozšíril v prospech koruny. Vyšší výnos z korunových aktív tak priťahuje zahraničných investorov a kompenzuje geopolitické riziko. Súčasne trhy očakávajú, že kvôli inflačným tlakom zostanú sadzby v regióne dlhšie vyššie, čo podporuje regionálne meny.
Druhým faktorom je postupná adaptácia trhov. Po počiatočnom šoku v marci a apríli sa časť finančných trhov na dlhšie trvajúci konflikt adaptovala a reakcie na nové správy z regiónu sú menej prudké než na začiatku konfliktu. Trhy si zvykajú na novú realitu vyšších cien energií a pretrvávajúceho napätia.
Navyše sú česká aj európska ekonomika na tom lepšie než počas energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023. Európa spotrebúva menej plynu, má rozvinutejšiu infraštruktúru pre dovoz LNG a väčší podiel obnoviteľných zdrojov, čo znižuje jej zraniteľnosť voči šokom z Blízkeho východu.
Riziko pretrváva, najmä pre firmy
To, že je koruna aktuálne stabilná, neznamená, že je bezpečná. Vývoj bude naďalej závisieť od ďalšieho priebehu konfliktu. Kľúčovými faktormi zostávajú dĺžka obmedzení v Hormuzskom prielive, vývoj cien ropy a plynu, reakcie centrálnych bánk a celková ochota investorov riskovať.
Pre firmy, ktoré obchodujú so zahraničím a fakturujú v eurách alebo dolároch, predstavuje súčasná neistota výrazné kurzové riziko. Aj relatívne malé výkyvy kurzu môžu pri nízkych maržiach výrazne ovplyvniť ziskovosť. Využitie nástrojov na zabezpečenie kurzového rizika, ako sú forwardy alebo opcie, pomáha toto riziko eliminovať a stabilizovať firemný cash flow.
Čo z toho vyplýva
Koruna preukazuje v súčasnej geopolitickej vřave pozoruhodnú odolnosť vďaka kombinácii vyšších úrokových sadzieb a postupného privykania trhov na novú realitu. To, že kurz nezaznamenáva dramatické výkyvy, neznamená, že riziko pominulo. Vyššie ceny energií sa do ekonomiky premietajú so oneskorením a dlhodobo trvajúci konflikt by mohol priniesť výraznejšie negatívne dopady na hospodársky rast aj infláciu, čo by sa nakoniec na slabšej korune prejavilo.
Pre podniky je preto kľúčové aktívne riadiť menové riziká a nespoliehajú sa na súčasnú stabilitu ako na trvalý stav.
