(Vyzerá ako loď, ale nikam nepláva. V prístave Pevek na Čukotke stojí od roku 2020 unikátna plávajúca jadrová elektráreň – prvá svojho druhu na svete. Zásobuje elektrinou mesto, bane aj celý región. A Rusko už stavia ďalšiu generáciu)
Predstavte si obrovské plavidlo dlhé 144 metrov a široké 30 metrov, ktoré namiesto nákladu vezie dva jadrové reaktory. Nepláva samo, ale remorkéry ho ťahajú tisíce kilometrov do miest, kde by sa bežná elektráreň stavala len veľmi ťažko. A práve tam – v arktickom prístave Pevek na Čukotke – už šesť rokov v ostrej prevádzke vyrába elektrinu a teplo pre celý región.
Volá sa Akademik Lomonosov a je to prvá plávajúca jadrová elektráreň na svete, ktorá bola uvedená do komerčnej prevádzky.
Čo to vlastne je?
V pravom zmysle slova nejde o loď. Akademik Lomonosov je nepohyblivá plávajúca plošina, na ktorej sú umiestnené jadrové reaktory aj všetko strojné vybavenie. Celé zariadenie sa postaví v lodenici, potom ho remorkéry odtiahnu k pobrežiu v cieľovej lokalite, kde sa zakotví a prepojí s pevninou.
Plavidlo je vybavené dvoma tlakovodnými reaktormi typu KLT-40S, ktoré vychádzajú z technológie ruských jadrových ľadoborcov. Celkový elektrický výkon je približne 70 MW, čo by stačilo pre mesto s až 100 000 obyvateľmi. Okrem elektriny dokáže zariadenie dodávať aj teplo – v režime maximálneho odberu tepla klesá elektrický výkon približne na 44 MW.
Šesť rokov v ostrej prevádzke
Akademik Lomonosov začal komerčnú prevádzku v máji 2020. Odvtedy zásobuje elektrinou a teplom mesto Pevek aj kľúčové ťažobné podniky na západe Čukotky vrátane zlatých baní a infraštruktúrnych projektov v oblasti Baimského rudného poľa.
Jeho úlohou bolo nahradiť dosluhujúcu Bilibinskú jadrovú elektráreň (v prevádzke od roku 1974) a Čaunskú tepelnú elektráreň (staršiu ako 70 rokov). V septembri 2023 bolo uvedené do prevádzky 490 kilometrov dlhé prenosové vedenie s napätím 110 kV, ktoré prepája Pevek s Bilibinom.
Podľa Rosatomu sa vďaka prechodu od fosílnych palív ročné emisie CO₂ v regióne znížili približne o 126 ton.
Bezpečnosť a medzinárodné audity
Hoci ochrancovia životného prostredia v minulosti varovali pred rizikom havárie a projekt označovali za „plávajúci Černobyľ“, prevádzka zariadenia zatiaľ prebieha bez vážnejších incidentov. Rosatom uvádza, že do okolitých vôd neunikla žiadna rádioaktivita a v oblasti Peveku dokonca rastie morská biodiverzita.
V júli 2026 absolvovala elektráreň dvojtýždňovú inšpekciu expertov Svetovej asociácie prevádzkovateľov jadrových elektrární (WANO). Audítori konštatovali, že zariadenie dosahuje úroveň najlepších ruských jadrových elektrární a počet zistených oblastí na zlepšenie bol nižší než pri predchádzajúcom audite v roku 2022.
Rusko už pripravuje nástupcu: RITM-200
Rusko nezostáva pri jednom plavidle. V júni 2026 dokončilo výrobu prvého reaktora novej generácie pre plávajúce elektrárne – typu RITM-200. Tento reaktor s výkonom 58 MW vznikol v závode ZiO-Podolsk neďaleko Moskvy a bude jedným z dvoch, ktoré bude niesť prvý nový plávajúci blok.
Nové plávajúce bloky sa majú sériovo vyrábať v lodenici podobne ako lode, čo umožní ušetriť čas aj náklady v porovnaní s výstavbou klasickej elektrárne priamo na mieste. Celkovo majú vzniknúť štyri takéto bloky, ktoré budú zásobovať energiou rozsiahly banský areál na Čukotke. Podľa Rosatomu pôjde vôbec o prvý prípad, keď bude priemyselná ťažba poháňaná elektrinou z plávajúcej jadrovej elektrárne.
Jeden nový plávajúci blok má mať výkon až 106 MW, palivo sa v ňom vymení približne raz za päť až sedem rokov a jeho životnosť má byť približne 40 rokov.
Výhody a budúcnosť
Hlavnou výhodou plávajúcich jadrových elektrární je mobilita a nezávislosť od infraštruktúry. Tam, kde by bola výstavba bežnej elektrárne extrémne drahá alebo technicky nemožná, sa plávajúci blok jednoducho odtiahne a zakotví. Keď je potrebné vymeniť palivo alebo vykonať veľkú údržbu, celý blok sa odtiahne späť do domovského prístavu a do lokality medzitým pripláva iný.
Rusko je zatiaľ jedinou krajinou na svete, ktorá plávajúcu jadrovú elektráreň skutočne prevádzkuje. O túto technológiu prejavujú záujem krajiny juhovýchodnej Ázie aj ďalšie regióny. Rosatom chce preto svoj náskok využiť a ponúknuť plávajúce elektrárne ako riešenie pre odľahlé oblasti na celom svete.