(Kým USA a Čína investujú bilióny do výpočtového výkonu a dátových centier, Európa zostáva na piatom mieste. Má 13 % svetových výskumníkov v oblasti AI, no len 5 % globálneho výpočtového výkonu. A bez vlastných modelov a infraštruktúry sa stáva závislou od svojich rivalov)
Európska únia sa ocitla v paradoxnej situácii. Na jednej strane má špičkový výskum, talentovaných pracovníkov a rastúci počet startupov v oblasti AI. Na druhej strane zaostáva v tom, čo dnes rozhoduje o víťazstve: výpočtová kapacita, kapitál a rýchlosť nasadenia.
Debata o umelej inteligencii na starom kontinente odhalila slabiny, ktoré nemožno prehliadať. Nejde pritom len o samotné modely AI, ale o celý ekosystém, ktorý ich poháňa – od dátových centier cez energetickú sieť až po schopnosť premeniť výskum na globálne produkty.
Talent a výskum: Skrytá sila Európy
Európa má dôvod na hrdosť. Podľa údajov Európskej komisie sa 13 % svetových výskumníkov v oblasti AI nachádza v EÚ, zatiaľ čo v USA sú to 4 % a v Číne 1 %. Traja z desiatich najcitovanejších vedcov v oblasti AI na svete sú Európania.
Európske startupy v oblasti AI vlani získali rekordných 21,8 miliardy dolárov – medziročný nárast o 58 %. A Európania sú najaktívnejšími používateľmi AI na svete: 133 miliónov mesačných používateľov jazykových modelov, teda takmer dvojnásobok oproti USA.
Práve tu sa však začína problém. Takmer všetky modely, ktoré európski používatelia využívajú, boli vytvorené v Amerike alebo Číne. Európa je síce obrovským trhom, no hodnota, ktorú vytvára, odteká inam.
Výpočtový výkon: Tvrdá realita
Najväčšia slabina je však v infraštruktúre. Prezidentka ECB Christine Lagardeová na konferencii vo Viedni uviedla čísla, ktoré hovoria jasnou rečou:
- USA disponujú 75 % globálneho výpočtového výkonu pre AI.
- Európa má len 5 %.
- Čína má 14 %.
Kým americkí technologickí giganti stavajú dátové centrá po celom svete, Európa zostáva na okraji. Podľa Lagardeovej by sa rozdiel v kapacite dátových centier mohol do desiatich rokov zväčšiť viac než šesťnásobne.
Dôvod je z veľkej časti ekonomický. Ceny elektriny pre energeticky náročné odvetvia sú v Európe v priemere dvojnásobné oproti USA a o polovicu vyššie než v Číne. Investičný stratég Michael Brown zo spoločnosti Franklin Templeton to zhrnul bez okolkov: „Ak realizujete energeticky náročné investície, prirodzene pôjdete tam, kde je energia najlacnejšia. Keby som mal postaviť dátové centrum za sedem miliárd eur, Európe by som sa vyhol.“
Kapitál: Európa inkubuje, Amerika žne
Európske startupy síce vznikajú v rovnakom počte ako americké, ale miera ich premeny na globálnych hráčov je len tretinová. Keď európska firma zameraná na AI dosiahne neskoršiu fázu, 73 % jej hlavných investorov tvoria Američania.
Stuart Tovaryš, zástupca technologického giganta, opísal ďalší problém: „V Európe musíte pracovať dvakrát tvrdšie a dvakrát dlhšie, aby ste dosiahli polovičný výsledok v porovnaní s USA.“ Podľa neho je kľúčový rozdiel v kapitálovej kultúre. Kým v Silicon Valley sa investičné zmluvy podpisujú v priebehu hodín, v Európe to trvá mesiace.
Potvrdzuje to aj francúzska správa: 82 % financovania európskych rastových firiem pochádza od neeurópskych investorov. Európa síce inkubuje talenty a nápady, ale kapitál a kontrola nad ich rozvojom zostávajú v amerických rukách.
Regulácia: Prekážka alebo výhovorka?
Časť diskusie sa točí okolo regulácie. Európsky AI Act, GDPR a ďalšie predpisy sa často označujú za brzdu inovácií. Marek Miltner, spoluzakladateľ spoločnosti PangeAI, však tvrdí, že „preregulovaná Európa je z veľkej časti americká propaganda“. Podľa neho Kalifornia reguluje rovnako prísne ako EÚ, a napriek tomu sa tam nachádza Silicon Valley.
Skutočný problém je inde: rozt fragmentovanosť. Každý členský štát má vlastné pravidlá, vlastný daňový režim a vlastnú formu právnickej osoby. Americký investor, ktorý chce investovať do európskeho startupu, musí rozumieť nemeckej GmbH, českej s.r.o. a ďalším 25 formám. Európska iniciatíva EU Inc. sa snaží vytvoriť jednotnú alternatívu k americkému Delaware, zatiaľ však nemá vybudovanú autoritu.
Čo s tým Európa robí?
Európska komisia si tento problém uvedomuje. Spustila niekoľko iniciatív:
- AI Gigafactories: Sedem veľkých projektov s financovaním 10 miliárd eur z EÚ a členských štátov, ktorých cieľom je prilákať ďalších 20 miliárd od súkromných investorov.
- InvestAI: Program na mobilizáciu 200 miliárd eur do infraštruktúry AI.
- Cloud and AI Development Act: Cieľom je strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ v priebehu piatich až siedmich rokov.
Zatiaľ však bolo plne implementovaných len 11,2 % odporúčaní z Draghiho správy o európskej konkurencieschopnosti. Pokrok je pomalý a roztrieštený.
Čo si z toho odniesť?
Európa má výskum a talent, no chýbajú jej infraštruktúra, kapitál a rýchlosť. Kým USA a Čína investujú bilióny do výpočtového výkonu, Európa rieši, či si môže dovoliť ďalšie dátové centrum pre vysoké ceny energií.
Lagardeová varuje, že závislosť od cudzej AI môže byť použitá ako nástroj nátlaku pri obchodných rokovaniach. Ak Európa nebude mať vlastné modely a vlastnú infraštruktúru, môže sa stať rukojemníkom svojich rivalov.
Otázkou nie je, či Európa dokáže vyvíjať AI. Dokáže. Otázkou je, či ju dokáže udržať, škálovať a komercializovať – a to sa zatiaľ nedarí.