(Voda na Zemi neubúda ani nepribúda. Koluje v uzavretom cykle, ktorý poháňa slnko. Keď firma „spotrebuje“ vodu, v skutočnosti ju len presunie inde alebo vypustí v inej podobe. Napriek tomu sa z vodnej stopy AI stal strašiak. Čísla však ukazujú, že potravinárski giganti spotrebujú rádovo viac vody než všetky dátové centrá dohromady)
Pravidelná správa: „Umelá inteligencia vysáva planétu. Každá otázka v ChatGPT spotrebuje pol litra vody. Dátové centrá čoskoro vypijú rieky.“ Znie to desivo. Keď sa však na to pozriete zblízka, zistíte, že je to do veľkej miery mýtus postavený na nesprávnom pochopení toho, čo voda vlastne je a ako funguje.
Voda na Zemi nie je palivo. Nedá sa „spotrebovať“ ako uhlie alebo ropa. Je to látka, ktorá neustále koluje v uzavretom cykle. Keď ju človek vypustí do vzduchu, neskončí v čiernej diere – vráti sa ako dážď, sneh alebo hmla. Keď ju vypustí do rieky, odtečie do mora a raz sa opäť odparí.
Koľko vody je vlastne na Zemi?
Celkové množstvo vody na planéte sa odhaduje na 1 338 miliónov kubických kilometrov. Z toho 97,22 % je v oceánoch – teda slaná voda, ktorú priamo nepijeme. Sladká voda tvorí len 2,77 % a z toho je 68,7 % zamrznutých v ľadovcoch. Dostupná sladká voda pre ľudí je teda len zlomkom celkového objemu.
Zásadné však je, že toto množstvo sa nemení. Voda nezmizne. Len sa presúva medzi oceánmi, atmosférou, pôdou a organizmami. Hydrologický cyklus je uzavretý systém – vyparovanie, zrážky, odtok a opäť vyparovanie.
Čo teda znamená „spotreba vody“?
Keď firma alebo dátové centrum „spotrebuje“ vodu, znamená to, že ju odoberie z miestneho zdroja a vypustí inde alebo v inej podobe. Môže ju odpariť (potom putuje do atmosféry a spadne ako dážď), vypustiť do rieky (potom odtečie do mora) alebo vrátiť do pôdy.
Skutočný problém teda nie je v tom, že by voda zmizla. Problém je v tom, že voda na určitom mieste a v určitom čase chýba. Je to lokálny problém, nie globálny.
Dátové centrá verzus potravinárski giganti: Čísla, ktoré vyvracajú paniku
Pozrime sa na skutočné čísla. Dátové centrá spoločností Google, Microsoft, Meta a Amazon spolu v rokoch 2024 – 2025 spotrebovali približne:
- Google: 10,9 miliardy galónov (2025), o 34 % viac než v roku 2024
- Microsoft: 27,5 miliardy galónov (2024)
- Meta: 14 miliárd galónov (2024)
- Amazon: 25 miliárd galónov (2025)
Celkovo ide približne o 77 miliárd galónov ročne (asi 291 miliárd litrov).
Pre porovnanie: americké trávniky a záhrady spotrebujú ročne 3,3 bilióna galónov. Kalifornské mandľové sady približne 1,3 bilióna galónov. A len americké golfové ihriská spotrebujú 531 miliárd galónov.
Dátové centrá sú teda v porovnaní s týmto úplným zlomkom. Podľa odhadov americké dátové centrá priamo spotrebujú približne 17 miliárd galónov ročne – čo je asi 1 % vody, ktorú Američania používajú na zavlažovanie trávnikov.
A čo potravinárski giganti?
Tu sa dostávame k číslam, ktoré sú úplne inde:
- Coca-Cola: v roku 2023 spotrebovala 194,8 milióna kubických metrov vody – teda 194,8 miliardy litrov
- Nestlé: v roku 2025 spotrebovalo 51,4 milióna kubických metrov – teda 51,4 miliardy litrov
- PepsiCo: v roku 2024 spotrebovalo približne 24 miliónov kubických metrov – teda 24 miliárd litrov
Už len samotná Coca-Cola spotrebuje viac než dvakrát toľko vody ako všetky veľké americké dátové centrá dohromady. A to počítame len priamu spotrebu v továrňach, nie vodu použitú pri pestovaní cukrovej trstiny alebo výrobe obalov.
Navyše – na výrobu jedného litra Coca-Coly sa spotrebuje približne 1,38 litra vody. Znie to efektívne. Keď však toto číslo vynásobíte miliardami litrov vyrobenými ročne, dostanete sa k číslam, ktoré dátové centrá nespotrebujú ani za desať rokov.
Skutočný problém: Lokálny, nie globálny
To však neznamená, že dátové centrá nemôžu spôsobovať problémy. Môžu. Je to však problém lokálny, nie globálny.
Ak dátové centrum stojí v suchom regióne a odoberá vodu z miestneho zdroja, môže to mať vplyv na miestnych poľnohospodárov, domácnosti a ekosystémy. Meta má dátové centrum v Georgii, ktoré spotrebúva 10 % vody z miestneho vodovodu. Google v Oregone spotrebúval viac než štvrtinu vody v regióne The Dalles.
To sú skutočné problémy. Nie sú to však problémy s „globálnou vodnou krízou spôsobenou AI“. Ide o problémy s plánovaním a lokalizáciou – teda o to, kam dátové centrá umiestniť a ako zabezpečiť, aby nekonkurovali miestnym potrebám.
A čo voda, ktorú dátové centrá vypúšťajú?
Keď dátové centrum použije vodu na chladenie, časť sa odparí (približne 80 %) a časť sa vypustí – často čistejšia než voda, ktorú odobralo, pretože prešla filtračným systémom.
Táto voda sa vracia do hydrologického cyklu. Odparená voda znamená viac zrážok niekde inde. Vypustená voda znamená návrat do rieky alebo pôdy.
Voda nezmizne. Len sa presunie.
Čo si z toho odniesť?
Debata o vodnej stope AI je do veľkej miery falošná. Nie preto, že by dátové centrá nemali žiadny vplyv – majú. Ale preto, že zahmlieva skutočnú podstatu problému.
Problém nie je „AI vysáva planétu“. Problém je:
- Kam dátové centrá umiestňujeme (suché regióny = zle).
- Ako hospodárime s vodou na danom mieste (koľko jej zostáva pre ľudí a prírodu).
- A prečo sa rozhorčujeme nad 10 miliardami litrov od Googlu, zatiaľ čo 195 miliárd od Coca-Coly nikoho nezaujíma.
Voda koluje. Nezmizne. Môže však chýbať tam, kde ju ľudia potrebujú. A to je niečo, čo by sme mali riešiť – bez ohľadu na to, či ju spotrebúva dátové centrum alebo továreň na limonádu.