„Úplne desivá situácia, ktorá sa vymyká ekonomickému rozumu.“ Ekonóm Kovanda vysvetľuje, prečo v Česku zdražela elektrina najviac v Európe, hoci je jej najväčším vývozcom

v kategórii

Ceny elektriny v Česku: prečo zdražela najviac v EÚ | tokenomika.sk
Vypočuť článok


Audio je rozdelené na viac častí.


Ceny elektriny v Česku patria medzi najvyššie v Európe, hoci krajina je dlhodobo jedným z najväčších vývozcov elektriny. Ekonóm Lukáš Kovanda to označuje za stav, ktorý sa vymyká ekonomickému rozumu.

Česko je po Francúzsku druhým najväčším čistým vývozcom elektriny v Európe, v prepočte na obyvateľa dokonca prvým. V prvej polovici roka 2026 vyviezlo o viac než 3,8 TWh elektriny viac, než doviezlo. Napriek tomu patria ceny elektriny pre české domácnosti medzi najvyššie v Únii. Tento rozpor je dlhodobo terčom kritiky a ekonóm Lukáš Kovanda ho označil za „úplne desivú situáciu, ktorá sa vymyká ekonomickému rozumu“.


Vývoz verzus ceny: paradox, ktorý nemožno prehliadnuť

Podľa Kovandu nedáva zmysel, aby krajina, ktorá vyrába prebytok elektriny a vyváža ju do zahraničia, zároveň účtovala domácnostiam jedny z najvyšších cien v Európe.

„Ak máte prebytok elektriny a vyvážate ju, mali by ste mať nízke ceny. V Česku je to však naopak,“ upozorňuje Kovanda. Podľa neho české energetické spoločnosti predávajú elektrinu do zahraničia za nižšie ceny, než za aké ju ponúkajú českým domácnostiam.


Porovnanie so susednými krajinami

Kovanda porovnáva české ceny s cenami v susedných krajinách, ktoré podľa neho dokázali domácnosti ochrániť pred vysokými cenami.

Zatiaľ čo v Česku vzrástli ceny elektriny pre domácnosti v rokoch 2021 až 2024 približne o 85 %, na Slovensku to bolo len 12 %, v Maďarsku iba 1 % a v Poľsku ceny dokonca klesli o 2 %.

„Nemožno to zvaľovať na vojnu na Ukrajine. Je to otázka politického rozhodnutia,“ tvrdí Kovanda.


Prečo sú české ceny vysoké

Za vysokými cenami stojí kombinácia viacerých faktorov.

Závislosť od fosílnych palív. Hoci je Česko vývozcom elektriny, viac než 40 % jeho výroby stále pochádza z uhlia a ďalších fosílnych zdrojov. Tie určujú takzvanú marginálnu cenu, teda cenu, za ktorú sa elektrina obchoduje na burze. Ak je marginálnym zdrojom uhoľná elektráreň, výsledná cena je vysoká – aj keď časť elektriny pochádza z lacnejších zdrojov.

Regulačná zložka. Okrem samotnej ceny elektriny platia domácnosti aj distribučné a regulačné poplatky, ktoré v posledných rokoch rástli pre investície do sietí a rastúce náklady na materiál a prácu.

Chýbajúca politická intervencia. Zatiaľ čo iné krajiny ceny pre domácnosti dotovali alebo zastropovali, Česko podľa Kovandu zvolilo postup, ktorý dopadol na spotrebiteľov.


Zlom v roku 2026: ceny konečne klesajú

Po rokoch rastu prichádza v roku 2026 úľava. Vláda zrušila poplatok za obnoviteľné zdroje (POZE) vo výške približne 599 Kč/MWh a presunula ho do štátneho rozpočtu. Regulačná zložka ceny sa navyše znížila o 15,1 %.

Kovanda odhaduje konkrétne úspory:

  • Domácnosť s ročnou spotrebou 3 MWh (bežné osvetlenie, varenie, spotrebiče) ušetrí približne 2 800 Kč ročne.
  • Domácnosť s ročnou spotrebou 12,5 MWh (vrátane ohrevu vody a tepelného čerpadla) môže ušetriť až 12 100 Kč ročne.

Dlhodobé riziko: z vývozcu dovozcom

Napriek krátkodobému zlacneniu zostávajú štrukturálne problémy. Česko postupne utlmí uhoľné elektrárne a odborníci varujú, že krajina by sa z vývozcu elektriny mohla stať dovozcom skôr, než sa očakávalo.

Ak k tomu dôjde, cenový tlak sa vráti. A to v situácii, keď už teraz patria české domácnosti medzi najviac zaťažené v Európe.

Otázka teda neznie, či Česko dokáže elektrinu vyrobiť. Znie, za koľko ju dokáže predať vlastným obyvateľom.

📖 Neznámy pojem? Všetky výrazy vysvetľuje slovník pojmov.
Prehľad všetkých článkov na zozname článkov alebo na mape stránok.

Prechádzať témy