Po dvadsiatich rokoch sa končí prevádzková podpora výroby elektriny z bioplynu. Nový systém stavia na biometáne, ktorý možno vtláčať do plynárenskej sústavy. Niektoré stanice však nemajú technické podmienky na prechod a hrozí im ukončenie prevádzky.
Česká republika stojí pred zásadnou premenou bioplynového sektora. Kým doteraz bol bioplyn podporovaný predovšetkým ako zdroj elektriny a tepla, od roku 2026 sa pozornosť presúva k biometánu – teda plynu upravenému na kvalitu zemného plynu, ktorý možno vtláčať do plynárenskej sústavy. Ministerstvo priemyslu a obchodu vyhlásilo prvú aukciu na prevádzkovú podporu biometánu s celkovým objemom 45 miliónov kubíkov ročne. Ide o historický krok, ktorý má nasmerovať českú energetiku k väčšiemu využívaniu odpadov a vedľajších surovín.
Čo je biometán a prečo na ňom záleží
Bioplyn vzniká anaeróbnou fermentáciou organickej hmoty – poľnohospodárskeho odpadu, potravinárskych zvyškov, kalov z čistiarní odpadových vôd alebo skládkového plynu. Proces prebieha bez prístupu vzduchu pôsobením špecifických baktérií. Výsledný bioplyn obsahuje približne 50 až 70 percent metánu a zvyšok tvorí predovšetkým oxid uhličitý.
Aby sa z bioplynu stal biometán, musí prejsť procesom úpravy, pri ktorom sa odstráni oxid uhličitý, vlhkosť, sírovodík a ďalšie nežiaduce zložky. Výsledný plyn má kvalitu porovnateľnú so zemným plynom a možno ho vtláčať do plynárenskej sústavy alebo používať ako palivo pre vozidlá. To je kľúčový rozdiel oproti doterajšej praxi, keď sa bioplyn spaľoval v kogeneračných jednotkách na výrobu elektriny a tepla.
Prečo sa systém mení
Dôvodov je niekoľko. Európska únia sprísňuje požiadavky na emisnú stopu vyrábanej energie a odkláňa sa od cielene pestovanej biomasy smerom k odpadom a vedľajším produktom. Podmienky aukcie preto vyžadujú, aby podiel „pokročilého biometánu“ – teda plynu vyrábaného výhradne z biologicky rozložiteľného odpadu, nie z cielene pestovaných plodín – presiahol do roku 2035 45 percent a do roku 2040 55 percent.
Zároveň platia prísne limity emisnej intenzity. Od uvedenia do prevádzky musia výrobne spĺňať limit pod 17 g CO₂ekv./MJ, ktorý sa bude postupne sprísňovať. To vytvára tlak na racionálne využívanie bioplynových staníc a optimalizáciu výroby.
Kto na tom zarobí a kto môže skončiť
Pre prevádzkovateľov, ktorí majú technické podmienky na prechod na biometán, predstavuje nový systém stabilnú dlhodobú podporu. Aukčná cena začína na 3 000 Kč za MWh spaľovacieho tepla a každoročne sa zvyšuje o dve percentá. Podpora je určená na pätnásť rokov.
Nie všetky stanice však môžu prejsť. Problémom je predovšetkým vzdialenosť od plynárenskej sústavy. Poľnohospodárske družstvo AGRO Liboměřice prevádzkuje bioplynovú stanicu, ktorá vyrába elektrinu pre kravíny, sušičku obilia a vykurovanie. Predseda družstva Jiří Vrzáček situáciu opisuje jasne: „My sme ďaleko, strednotlakové potrubie je niekde pri Hrbokove, čo je od nás sedem kilometrov cez hlavnú cestu a cez lesy, a tak u nás prechod na biometán neprichádza do úvahy.“
Podobne sú na tom Kněžice v Nymbursku – prvá energeticky sebestačná obec v Česku. Jej bioplynová stanica zásobuje teplom približne 160 obecných objektov a rodinných domov. Prevádzková podpora jej končí v auguste 2026 a podľa starostu Milana Kazdu by prechod na biometán znamenal investíciu približne 20 miliónov korún, pričom najbližší plynovod je vzdialený štyri kilometre.
Podľa Adama Moravca z CZ Biom nemožno očakávať, že všetky stanice prežijú: „Približne tretina bioplynových staníc nebude môcť prejsť na biometán alebo je u nich konverzia nevýhodná.“ Rovnaký osud ako Kněžice tento rok čaká ďalšie tri stanice.
Čo to znamená pre vidiek
Bioplynové stanice nie sú len zdrojom energie. Pre mnohé obce a poľnohospodárske družstvá predstavujú spôsob, ako spracovať vlastný odpad, zabezpečiť si lacné teplo a elektrinu a znížiť závislosť od vonkajších dodávok. Ak tieto stanice skončia, môže to mať vplyv na miestnu ekonomiku aj dostupnosť tepla.
Moravec dodáva: „Na jednej strane sú tu projekty typu Kněžice a mnoho ďalších, ktoré precízne využívajú teplo, čo znamená, že sa na tomto mieste energeticky ani ekonomicky neoplatí zavádzať iné riešenie.“ Podľa neho by sa ku každej stanici malo pristupovať individuálne.
Čo bude ďalej
Česká republika získala na transformáciu siete 90 miliárd korún a prechod na biometán by mala stihnúť do konca roka 2030. Prvá aukcia prebieha do 31. júla 2026 a ďalšie budú nasledovať s postupne sa zvyšujúcim objemom – 110 miliónov kubíkov v roku 2027 a 150 miliónov v roku 2028.
Pre český vidiek to znamená jediné: bioplyn zostane dôležitým zdrojom energie, ale jeho podoba sa zmení. Elektrinu a teplo z malých staníc bude postupne nahrádzať biometán vtláčaný do siete. Kto na túto zmenu nemá podmienky, bude musieť hľadať iné riešenie – alebo skončiť.