Trinásť členských štátov EÚ vyzvalo Európsku komisiu, aby na rok pozastavila vydávanie nových predpisov a namiesto toho sa sústredila na systematické zjednodušenie legislatívy EÚ. Rakúska ministerka pre európske záležitosti Claudia Bauerová uviedla: „Počas jedného roka musí mať upratovanie prednosť pred tvorbou nových zákonov.“
Trinásť členských štátov EÚ predložilo v septembri 2026 Európskej komisii neoficiálny dokument (non-paper), v ktorom požaduje „veľké upratovanie legislatívy“ – teda systematické preskúmanie toho, či sú existujúce predpisy stále potrebné. Medzi signatárov patria: Rakúsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko.
Konkrétna požiadavka: rok bez nových zákonov a sústredenie sa na zjednodušenie
Dokument, ktorý vedie Rakúsko, výslovne navrhuje, aby EÚ zaviedla aspoň ročné „obdobie implementácie a integrácie“, počas ktorého by Brusel pozastavil zavádzanie nových významných predpisov a všetku energiu venoval zjednodušovaniu, spájaniu a rušeniu tých existujúcich.
Medzi kľúčové body dokumentu patria:
Princíp regulačnej zdržanlivosti. „Právo EÚ nesmie byť samoúčelné,“ uvádza sa v dokumente. „Regulačná zdržanlivosť – teda vyhýbanie sa nadmernej regulácii a zavádzaniu nových administratívnych záťaží – je preto predpokladom kvalitnej legislatívy na úrovni EÚ.“
Preskúmanie jednotlivých oblastí. Trinásť krajín požaduje, aby sa v každej politickej oblasti osobitne preskúmalo, či sú existujúce pravidlá „stále potrebné, či ich treba aktualizovať alebo či prinášajú iba záťaž bez dostatočnej pridanej hodnoty“.
Najprv preskúmanie, potom nové povinnosti. Pred zavedením akýchkoľvek nových významných vykazovacích alebo compliance povinností sa musia preskúmať už existujúce povinnosti v rovnakej oblasti. Cieľom je ich spojiť, zjednodušiť alebo zrušiť. Každý nový predpis musí navyše obsahovať povinnú doložku o preskúmaní, a to najmenej raz za päť rokov.
Posudzovanie vplyvu na konkurencieschopnosť. Všetky nové právne predpisy EÚ musia systematicky vyhodnocovať svoj vplyv na ekonomickú konkurencieschopnosť. Brusel by mal na úrovni EÚ legislatívne zasahovať iba vtedy, keď členské štáty nedokážu problém uspokojivo vyriešiť samy.
Nespokojnosť s existujúcim regulačným rámcom
Aktivita týchto 13 krajín je „sprísnením“ doterajšieho úsilia Európskej komisie o zjednodušenie. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová už predstavila niekoľko takzvaných omnibusových balíkov – od pravidiel pre umelú inteligenciu až po klimatické povinnosti. Signatári však tieto kroky považujú za nedostatočné.
Dokument varuje, že rastúca hustota a zložitosť regulácie oslabuje európsky jednotný trh ako miesto na podnikanie a investície a môže tiež znižovať účinnosť a legitimitu konania EÚ. Signatári výslovne uvádzajú, že chcú uprednostniť „kvalitnú, vymáhateľnú a predvídateľnú legislatívu“ pred samotnou „hustotou pravidiel“, a to pri zachovaní súčasnej úrovne ochrany zdravia, bezpečnosti a pracovných práv.
Kontext: vzniká nová aliancia
Zverejnenie tohto neoficiálneho dokumentu prichádza v čase, keď má vzniknúť nová aliancia s názvom „Aliancia pre znižovanie byrokratickej záťaže“. Jej cieľom je vytvoriť trvalú sieť členských štátov, ktorá bude presadzovať zjednodušovanie pravidiel na národnej aj európskej úrovni.
Európska komisia už v apríli 2026 zverejnila oznámenie s názvom „Jednoduchšie, jasnejšie a lepšie vymáhateľné pravidlá EÚ“, v ktorom sa zaviazala k „hĺbkovej regulačnej očiste“ právneho poriadku EÚ so zameraním na 12 prioritných oblastí: voľný pohyb tovaru a služieb, finančné a bankové služby, colná únia, dane, zdravie a bezpečnosť potravín, poľnohospodárstvo, doprava, energetika, klíma, životné prostredie, digitálna oblasť, bývanie a povoľovanie.
Praktický vplyv
Táto spoločná iniciatíva signalizuje, že politický tlak na otázku „regulačnej záťaže“ sa v EÚ presúva z okraja do hlavného prúdu. Trinásť signatárov predstavuje takmer polovicu z 27 členských štátov – patria medzi ne veľké krajiny ako Nemecko, Taliansko a Poľsko, ale aj Česko, Slovensko a pobaltské štáty.
Pre firmy a investorov to znamená, že ak sa táto iniciatíva pretaví do konkrétnej legislatívy, náklady na compliance v EÚ by sa mohli v strednodobom horizonte znížiť. Kľúčová však bude vymáhateľnosť: neoficiálny dokument sám osebe nie je právne záväzný a nie je isté, či a ako rýchlo ho Európska komisia prijme. Jedným zo signálov je, že Komisia si stanovila cieľ znížiť do konca tohto volebného obdobia administratívnu záťaž o 25 %, v prípade malých a stredných podnikov o 35 %, a ročne tak firmám ušetriť 37,5 miliardy eur.
Požiadavka 13 krajín je v podstate povýšením „zjednodušovania“ z technických úprav na politickú prioritu. Otázka už neznie, či zjednodušovať, ale do akej miery – a kto o tom bude rozhodovať.