Americké firmy investujú do AI stovky miliárd dolárov ročne, Európa zaostáva v investíciách aj produktivite. Podľa Oxford Economics vzrastú americké podnikové investície do konca budúceho roka o 40 percent, v eurozóne len o 12 percent. Európski sporitelia pritom svojimi úsporami financujú americký technologický boom – a sami zostávajú odkázaní na služby, ktorých pravidlá sa nastavujú za oceánom.
Európa sa nachádza v paradoxnej situácii. Je to kontinent s najprísnejšími pravidlami pre digitálne trhy na svete, no zároveň je čoraz viac závislá od technológií, ktoré pochádzajú odinakiaľ. Zatiaľ čo americké technologické firmy investujú do umelej inteligencie stovky miliárd dolárov, Európa zaostáva – a jej občania to pocítia na vlastnej koži.
Investičná priepasť: 40 percent verzus 12 percent
Podľa prognóz Oxford Economics vzrastú americké podnikové investície do nového vybavenia a zariadení v rokoch 2021 až 2027 v reálnom vyjadrení o 40 percent. V eurozóne to bude len 12 percent a nemecké podnikové investície prakticky stagnujú.
Hlavným motorom amerického rastu sú investície do infraštruktúry AI. Google, Meta, Microsoft a Amazon plánujú v roku 2026 investovať viac ako 725 miliárd dolárov. Európa v tomto súboji zaostáva – a podľa analytikov nejde len o dočasný výkyv.
„USA sú dynamickejšou ekonomikou, viac podnikateľskou, takže sa pohybujú rýchlejšie a v súboji o AI je viac odmien. Európa je oveľa pomalšia,“ hovorí ekonóm Oxford Economics Daniel Harenberg.
Produktivitná priepasť: 14 dolárov verzus 2 doláre
Rozdiel v investíciách sa premieta aj do produktivity. Podľa analýzy profesora Barta van Arka z Manchesterskej univerzity vzrástol HDP na odpracovanú hodinu v USA medzi rokmi 2018 a 2025 o 14 dolárov, zatiaľ čo v Európe len o 2 doláre.
„Priepasť nie je len príbehom digitálneho sektora,“ upozorňuje van Ark. Americká prevaha sa prejavuje aj vo veľkoobchode, maloobchode a profesionálnych službách.
Európske peniaze financujú americkú AI
Zatiaľ čo Európa zaostáva v investíciách, európski sporitelia naopak masívne financujú americký technologický boom. Podľa analýzy Európskej centrálnej banky majú domácnosti v eurozóne na bankových vkladoch takmer 10 biliónov eur. Tretinu svojho finančného majetku majú uloženú v depozitoch, zatiaľ čo v USA je to len 11 percent. Približne 80 percent európskych domácností nevlastní žiadne akcie, dlhopisy ani investičné fondy.
Európania, ktorí chcú investovať do AI, často nakupujú akcie amerických technologických spoločností – a ich peniaze tak smerujú do Silicon Valley, nie do európskych firiem. Prezidentka ECB Christine Lagardeová varovala, že európske úspory riskujú financovanie amerického boomu v oblasti AI bez toho, aby Európa získala porovnateľný podiel na ekonomických prínosoch.
Regulácia: ochrana alebo brzda?
Európska únia je globálnym priekopníkom v regulácii digitálnych trhov. Zákon o digitálnych trhoch (DMA) jej umožňuje zasiahnuť proti zneužívaniu dominantného postavenia rýchlejšie než tradičné súťažné právo. V júli 2026 udelila Komisia Googlu pokutu 1 miliardu dolárov za porušenie DMA – prvú svojho druhu. Európsky súdny dvor navyše potvrdil rekordnú pokutu 4,125 miliardy eur za zneužitie dominantného postavenia systému Android.
Kritici však upozorňujú, že prísna regulácia môže inovácie skôr brzdiť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už pred dvoma rokmi varoval, že Európa „predpisuje priveľa a investuje primálo“. A európske AI firmy vrátane francúzskeho Mistralu sa teraz ohradzujú proti snahám spomaliť vývoj AI – podľa nich by to len upevnilo americkú dominanciu.
Európska odpoveď: balík technologickej suverenity
Európska komisia v júni 2026 predstavila balík pre technologickú suverenitu, ktorý má znížiť závislosť od amerických cloudových služieb a služieb AI. Obsahuje štyri kľúčové oblasti: zákon o čipoch 2.0, zákon o rozvoji cloudu a AI, stratégiu pre open source a plán digitalizácie energetiky.
Balík okrem iného zavádza jednotný únijný rámec na posudzovanie suverenity cloudových služieb a obmedzuje používanie neeurópskych poskytovateľov pri citlivých údajoch v zdravotníctve, finančníctve a justícii.
Americký veľvyslanec pri EÚ Andrew Puzder na to reagoval varovaním, že Európa by sa v technologických otázkach nemala od USA „odpájať“. Podľa neho Európa „nedokáže sama“ dobehnúť USA v oblasti AI a namiesto toho by sa mala postaviť po bok USA v „AI vojne s Čínou“.
Používatelia ako rukojemníci
Pre bežného európskeho používateľa je najviditeľnejším prejavom tejto priepasti obmedzený výber. Americké platformy – Google, Apple, Meta, Microsoft a Amazon – dominujú európskemu digitálnemu priestoru. Podľa analýzy spoločnosti Proton je 74 percent verejne obchodovaných európskych firiem závislých od amerických technologických služieb.
Bez amerických technológií sa pritom nezaobídu ani snahy o európsku digitálnu suverenitu. Keď bola v septembri 2026 opätovne spustená holandská sociálna sieť Hyves s ambíciou fungovať na európskej infraštruktúre, ukázalo sa, že stále využíva americké služby – e-maily cez Mailgun, autentifikáciu cez FusionAuth a písma zo serverov Googlu.
Čo to znamená
Európa sa nachádza v zložitej pozícii. Chce chrániť svojich občanov pred zneužívaním dominantného postavenia amerických platforiem, no zároveň potrebuje americké technológie, aby mohla fungovať. Chce investovať do vlastných kapacít v oblasti AI, ale jej kapitál odteká do USA. Chce regulovať, no obáva sa, že regulácia brzdí inovácie.
Pre slovenského používateľa to znamená jediné: kým sa európsky technologický ekosystém neposilní, bude aj naďalej odkázaný na služby, ktorých pravidlá sa nastavujú inde. A to je stav, ktorý sa len tak nezmení.