Medziročná miera inflácie v eurozóne v septembri vzrástla na 3,8 percenta z augustových 3,2 percenta. V rýchlom odhade to v piatok oznámil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Za rastom stoja predovšetkým ceny energií, ktoré sa medziročne zvýšili o 18,8 percenta. Ide o najvyššiu úroveň od začiatku roka 2023.
Inflácia v eurozóne v septembri 2026 nečakane zrýchlila. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa medziročná miera harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) vyšplhala na 3,8 percenta, zatiaľ čo v auguste dosiahla 3,2 percenta. Trh pritom očakával miernejší rast okolo 3,6 percenta.
Energie tlačia infláciu nahor
Hlavným motorom rastu sú ceny energií, ktoré sa medziročne zvýšili o 18,8 percenta – v auguste to bolo 14,3 percenta. Ide o najvyššie tempo od začiatku roka 2023.
Za zdražovaním energií stojí predovšetkým vojnový konflikt s Iránom a s ním spojené prerušenie dodávok ropy a plynu cez Hormuzský prieliv. Ceny ropy Brent sa držia nad 100 dolármi za barel a európsky plyn vystúpil na takmer 80 eur za megawatthodinu.
Jadrová inflácia mierne rastie
Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné ceny energií a potravín, sa v septembri zvýšila na 2,5 percenta z augustových 2,4 percenta. To naznačuje, že cenové tlaky sa začínajú pomaly šíriť aj mimo energetického sektora – najmä do služieb.
Ako sa darí jednotlivým krajinám
Inflácia zrýchlila vo všetkých veľkých ekonomikách eurozóny:
- Španielsko: 5,0 percenta
- Taliansko: 4,1 percenta
- Francúzsko: 3,4 percenta
- Nemecko: 3,3 percenta
Rozdiely medzi krajinami odrážajú odlišnú štruktúru energetických mixov a rôzne silné mechanizmy prenášania veľkoobchodných cien na spotrebiteľov.
Čo to znamená pre Európsku centrálnu banku
Septembrové údaje komplikujú pozíciu Európskej centrálnej banky. Tá na svojom septembrovom zasadnutí zvýšila depozitnú sadzbu na 2,5 percenta a signalizovala, že je pripravená ďalej konať, ak inflácia nepoľaví.
Rýchlejší než očakávaný rast inflácie tak posilňuje argumenty pre ďalšie sprísňovanie menovej politiky – aj za cenu spomalenia ekonomického rastu, ktorý je v eurozóne už tak slabý.
Pre české domácnosti a firmy to znamená jediné: ceny energií zostanú vysoké a tlak na zdražovanie sa môže postupne prenášať do ďalších oblastí. Inflácia v eurozóne sa tak vracia na úroveň, ktorú sme naposledy videli pred tromi rokmi – a cesta k dvojpercentnému cieľu bude dlhšia, než sa očakávalo.