Príprava nových jadrových zdrojov v Európe a Ázii pokračuje ďalšími investičnými dohodami a technickými míľnikmi. Poľsko rozvíja projekty veľkých aj malých reaktorov, Indonézia sa s Rosatomom dohodla na dodávkach elektriny z plávajúcich jadrových elektrární a čínsky demonštračný SMR Linglong-1 vstúpil do ďalšej fázy predprevádzkových skúšok.
Jadrová energetika zažíva v roku 2026 nebývalý rozmach. Zatiaľ čo v Európe sa niektoré krajiny po rokoch odklonu vracajú k jadru, v Ázii vznikajú úplne nové projekty, ktoré posúvajú hranice možností jadrových technológií. Tri aktuálne príklady – Poľsko, Indonézia a Čína – ukazujú, akými rozdielnymi cestami sa možno vydať k jadrovej energii.
Poľsko: veľké reaktory aj malé modulárne jednotky
Poľsko tento rok rozbehlo jeden z najambicióznejších jadrových programov v Európe. Krajina chce postaviť dve veľké jadrové elektrárne s celkovým výkonom 6 až 9 GW, ktoré by sa mali stať základom nového energetického mixu.
Prvá elektráreň vzniká v lokalite Lubiatowo-Kopalino na pobreží Baltského mora. Pôjde o tri reaktory AP1000 od amerického Westinghouse s celkovým výkonom 3 750 MW. Spoločnosť Polskie Elektrownie Jądrowe (PEJ) už v októbri poverila Westinghouse objednávkou komponentov s dlhou dodacou lehotou vrátane oceľovej konštrukcie kontajnmentu. Podľa harmonogramu má prvý blok začať dodávať elektrinu v roku 2036.
Druhá elektráreň je zatiaľ vo fáze príprav. V októbri 2026 podpísali ministerstvo energetiky, PEJ a štátna energetická spoločnosť PGE dohodu o rozdelení úloh. Dodávateľ technológie má byť vybraný v roku 2027, výstavba by sa mala začať približne v roku 2032 a prvý blok by mal byť spustený okolo roku 2040. V hre sú dodávatelia z USA, Francúzska a Kanady.
Okrem veľkých reaktorov Poľsko rozvíja aj malé modulárne reaktory (SMR). Spoločnosti SGE (predtým Synthos Green Energy) a ZE PAK podpísali 13. októbra 2026 dohodu o vytvorení spoločného podniku PAK BWRX, ktorý má v lokalite Pątnów pri meste Konin postaviť až šesť reaktorov BWRX-300 od GE Vernova Hitachi s celkovým výkonom približne 1 800 MW. Vzniknú na mieste postupne odstavovanej uhoľnej elektrárne, čo projektu výrazne skracuje čas potrebný na pripojenie k sieti.
Poľsko sa tak spolieha na kombináciu veľkých a malých reaktorov. Zatiaľ čo veľké bloky zabezpečia stabilný základný výkon, SMR majú doplniť systém v miestach, kde je potrebné teplo alebo priemyselná para.
Indonézia: prvý export plávajúcich jadrových elektrární na svete
Indonézia sa vydala inou cestou. Dňa 16. októbra 2026 podpísala štátna spoločnosť PT Pembangkit Listrik Nuklir s ruským Rosatomom dohodu o dodávkach elektriny z plávajúcich jadrových elektrární pre severnú časť ostrova Halmahera v provincii Severné Moluky.
Podľa dohody Rosatom dodá dve plávajúce jednotky FPU-100 s celkovým výkonom 200 MW. Využívajú reaktory radu RITM, ktoré sa už roky osvedčujú na ruských jadrových ľadoborcoch. Prvá elektrina by mala začať prúdiť do siete najskôr päť rokov po nadobudnutí platnosti kľúčových podmienok zmluvy.
Rosatom označil túto dohodu za vôbec prvý exportný kontrakt na dodávky elektriny z plávajúcej jadrovej elektrárne na svete. Projekt je koncipovaný ako čisto business-to-business a má byť financovaný súkromnými investormi bez zaťaženia indonézskeho štátneho rozpočtu.
Plávajúce jadrové elektrárne sú zaujímavé pre ostrovné a odľahlé oblasti, kde by výstavba pozemnej elektrárne bola príliš drahá alebo technicky náročná. Zároveň však prinášajú špecifické regulačné výzvy – od odolnosti voči vlnám a tajfúnom až po otázky jadrovej bezpečnosti a ochrany na mori.
Čína: Linglong-1 vstupuje do záverečnej fázy testov
Čínsky demonštračný SMR Linglong-1 (známy aj ako ACP100) je zo všetkých troch projektov najbližšie k spusteniu. Ide o 125-megawattový tlakovodný reaktor vyvinutý spoločnosťou CNNC, ktorý sa stavia v lokalite Changjiang na ostrove Chaj-nan.
V októbri 2026 vstúpil Linglong-1 do fázy horúcich funkčných skúšok. Pri nich sa primárny okruh zahrieva na prevádzkovú teplotu a tlak, aby sa overila spoľahlivosť systémov bez prítomnosti jadrového paliva. Predtým už úspešne prebehli studené skúšky.
Podľa dostupných informácií chcú čínski inžinieri ešte v roku 2026 zaviesť jadrové palivo a vykonať prvé kritické spustenie. Nasledovať by malo pripojenie k sieti a komerčná prevádzka v roku 2027.
Linglong-1 je zaujímavý nielen po technickej stránke, ale aj svojím účelom. Má slúžiť ako distribuovaný zdroj pre priemyselné areály, vykurovanie miest, odsoľovanie morskej vody alebo ťažbu ropy. Jeho modulárna konštrukcia a pasívne bezpečnostné systémy majú umožniť prevádzku aj v odľahlých oblastiach.
Čo to znamená
Tri projekty ukazujú tri rôzne prístupy k jadrovej energii. Poľsko stavia na veľkých reaktoroch ako základe energetiky a SMR mu majú priniesť flexibilitu. Indonézia hľadá riešenie pre odľahlé ostrovy a spolieha sa na ruskú technológiu plávajúcich elektrární. Čína testuje vlastný SMR, ktorý by mohol byť prvým reaktorom svojho druhu v komerčnej prevádzke.
Pre Európu je poľský príklad zaujímavý ako model kombinácie veľkých a malých reaktorov, ako aj využitia existujúcich uhoľných lokalít na jadrovú výstavbu. Pre slovenského čitateľa to znamená jediné: jadrová energetika sa vracia – a to nielen v podobe veľkých projektov, ale aj menších, modulárnych riešení, ktoré môžu byť dostupné aj pre menšie štáty alebo priemyselné celky.