Čína je najväčším emitentom fluoridu sírového (SF₆) na svete. Tento plyn sa používa ako izolant vo vysokonapäťových elektrických zariadeniach a jeho otepľovací účinok je približne 24 000-krát vyšší než pri oxide uhličitom. Podľa odborníkov by pritom stačilo málo – zvýšiť recykláciu a nahradiť ho šetrnejšími plynmi. Ročné náklady na výrazné zníženie emisií sa odhadujú len na niekoľko miliónov dolárov.
Čínska energetika prechádza paradoxným vývojom. Na jednej strane krajina rekordným tempom buduje solárne a veterné elektrárne a stáva sa lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane jej elektrická sieť vypúšťa fluorid sírový (SF₆) – plyn, ktorý je síce neviditeľný, bez zápachu a netoxický, no zároveň patrí k najúčinnejším skleníkovým plynom, aké ľudstvo používa.
Prečo je SF₆ problém
SF₆ sa do ovzdušia dostáva predovšetkým z vysokonapäťových rozvádzačov, ističov a ďalších elektrických zariadení, kde slúži ako izolačné a zhášacie médium. Z pohľadu elektrotechniky má obrovské výhody – je stabilný, nehorľavý a spoľahlivo bráni elektrickým výbojom.
Práve tá istá stabilita, vďaka ktorej je ideálny pre priemysel, z neho robí katastrofu pre klímu. SF₆ zostáva v atmosfére približne 1 000 rokov a jeho schopnosť zadržiavať teplo je podľa rôznych zdrojov 23 500 až 25 200-krát vyššia než pri CO₂. Aj malé úniky tak majú obrovský vplyv.
Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature Communications pochádza viac než polovica globálnych emisií SF₆ z Číny. V roku 2021 krajina vypustila približne 5 100 metrických ton tohto plynu, čo zodpovedá ročným emisiám približne 29 miliónov benzínových automobilov.
Recyklácia: lacná cesta, ktorá sa nevyužíva
Riešenie pritom nie je technologicky zložité. SF₆ možno zo vyradených zariadení zachytiť, vyčistiť a znova použiť. Podľa analýzy servera Inside Climate News by čínske štátne prenosové a distribučné spoločnosti mohli ročne zrecyklovať ďalších 1 400 metrických ton odpadového SF₆, čím by sa národné emisie tohto plynu znížili takmer o tretinu.
Cena? Približne 6 miliónov dolárov ročne. Pre porovnanie: zníženie rovnakého množstva emisií CO₂ prostredníctvom veterných elektrární by stálo približne 11 dolárov za tonu, pri solárnych elektrárňach okolo 31 dolárov. Pri SF₆ sa náklady na recykláciu pohybujú okolo 0,18 dolára za tonu CO₂ ekvivalentu. Inými slovami: ide o jedno z najlacnejších klimatických opatrení, ktoré sú k dispozícii.
Kapacita zaostáva za potrebou
Problém nie je v tom, že by Čína nevedela SF₆ recyklovať. Problém spočíva v tom, že kapacita a prax zaostávajú za potrebami.
Štúdia z roku 2020 zistila, že čínsky elektroenergetický sektor mal kapacitu recyklovať 727 metrických ton SF₆, no vzniklo 2 518 ton odpadového plynu. Štátna sieť (State Grid) a China Southern Power Grid spolu v roku 2020 vykázali recykláciu menej než 300 ton.
Do roku 2024 sa situácia mierne zlepšila – obe spoločnosti spolu recyklovali približne 635 ton. Štátna sieť navyše uvádza, že od roku 2006 do konca roka 2024 celkovo zachytila a znova použila viac než 2 600 ton SF₆, čo zodpovedá zníženiu emisií približne o 65 miliónov ton CO₂. Ide síce o významný výsledok, no stále len o zlomok toho, čo by bolo potrebné.
Náhrada: kde je limit
Druhou cestou je nahradiť SF₆ inými plynmi. Čínska spoločnosť State Grid už vyvinula nové „ekologické“ rozvádzače, ktoré používajú alternatívny izolačný plyn a ich skleníkový efekt predstavuje len 3 percentá účinku klasického rozvádzača s SF₆. Testujú sa v provinciách An-chuej, Che-nan a Ťiang-su.
Úplná náhrada však nie je jednoduchá. SF₆ má špecifické vlastnosti, ktoré sa ťažko napodobňujú – najmä pri extrémne vysokých napäťových hladinách, aké si vyžaduje čínska prenosová sieť na veľké vzdialenosti. Alternatívne plyny sú často drahšie, menej účinné alebo si vyžadujú väčšie zariadenia.
Čo to znamená
Pre Čínu je SF₆ nepríjemným tajomstvom jej energetickej transformácie. Krajina dokáže postaviť tisíce kilometrov prenosových vedení a stovky gigawattov obnoviteľných zdrojov, no zároveň vypúšťa plyn, ktorý je tisíckrát škodlivejší než CO₂ – často preto, že pri vyraďovaní starých zariadení sa neoplatí zachytávať ho.
Pre globálnu klímu to znamená, že každá tona SF₆, ktorá sa dostane do ovzdušia, anuluje úsilie o zníženie emisií inde. Pre slovenského čitateľa je to pripomienka, že klimatická politika nie je len o uhlí a autách. Niekedy sa najväčšie páky skrývajú v plynoch, ktoré nevidíme.
Záver: Čína má technológiu aj ekonomickú motiváciu na zníženie emisií SF₆. Chýba jej však dôslednosť pri zachytávaní a recyklácii. Ak sa to podarí, môže ísť o jeden z najlacnejších a najrýchlejších klimatických úspechov tohto desaťročia. Ak nie, tento neviditeľný plyn bude naďalej podkopávať práve tie investície do čistej energie, ktoré Čína buduje.