Predstava bezemisnej Európy úplne závislej na obnoviteľných zdrojoch je lákavá, no realita je zatiaľ iná. Európska energetika by ako úplne bezemisná nefungovala, aspoň nie bez masívnych investícií do záložných zdrojov a batériových úložísk. Ukazuje to nová štúdia vedcov z Dánskej technickej univerzity a Novocastelskej univerzity, ktorá testovala hypotetický scenár, v ktorom by sa celý kontinent spoliehal výlučne na obnoviteľné zdroje.
Problém energetického sucha
Vedci vytvorili model bezemisného systému a otestovali ho na 80 rokoch historických meteorologických dát. Zistili, že najväčšie riziko hrozí v zime, počas niekoľkodňových mrazov spojených s bezvetrom a zatiahnutou oblohou. Práve v týchto obdobiach by nestačili ani tie najväčšie batériové úložiská.
„Budúce energetické systémy sa budú silne spoliehať na obnoviteľné zdroje, pretože ponúkajú najlacnejší spôsob výroby elektriny a posilňujú našu energetickú nezávislosť,“ uviedla Marta Victoria z Dánskej technickej univerzity. „Je však potrebná záložná kapacita, ktorá pokryje energetické výpadky, keď dopyt prevýši ponuku.“ Zistili tiež, že kapacita potrebná na udržanie systému v bezpečí počas týchto období je inokedy takmer nevyužitá, čo ju predražuje a sťažuje financovanie.
Odborníci tento jav nazývajú „energetické sucho“ – obdobie, keď sú súčasne oslabené výroby z vetra aj slnka. Vzhľadom na prepojenosť európskej siete môžu takéto udalosti zasiahnuť veľké časti kontinentu naraz.
Leto 2026 ukázalo slabiny aj iných zdrojov
Ani jadro a voda nie sú úplne spoľahlivé, ako ukázalo leto 2026. Opakované vlny horúčav znížili hladiny riek alebo ich natoľko zahriali, že jadrové elektrárne v niektorých krajinách museli obmedziť výkon. Najviac bola zasiahnutá maďarská elektráreň Paks na Dunaji, ktorá prišla o väčšinu svojho výkonu. Niektoré elektrárne chladené morskou vodou museli obmedziť prevádzku kvôli premnoženým medúzam.
Prvý raz od plynovej krízy v zime 2022/2023 dosiahli ceny elektriny v Taliansku a Španielsku najvyššie hodnoty práve v dôsledku kombinácie horúčav, sucha a nízkej výroby z obnoviteľných zdrojov.
Riešenia existujú, ale sú drahé
Cesta k bezemisnej Európe vedie cez obrovské investície do batériových úložísk a modernizácie sietí. V Dánsku vznikol najväčší kombinovaný solárny a batériový park v severnej Európe, ktorý dokáže uskladniť elektrinu pre 18 000 domácností na celý deň. Ďalšie podobné projekty sa plánujú po celej Európe, vrátane Slovenska, kde EÚ podporila modernizáciu prečerpávacej elektrárne Čierny Váh, ktorá kombinuje tradičnú vodnú energiu s batériovým systémom.
Vedci však varujú, že náklady na vybudovanie dostatočnej záložnej kapacity budú obrovské a za súčasných trhových podmienok sa ťažko financujú, čo by viedlo k vysokým cenám elektriny. Trend záporných cien elektriny, ktorý sa v Európe objavuje čoraz častejšie, jasne ukazuje, že trh tlačí na rozvoj batériových úložísk.
Čo si zapamätať
- Bezemisná Európa je zatiaľ len model, ktorý naráža na nedostatok záložných zdrojov.
- Energetické suchá – obdobia bez vetra a slnka v zime – predstavujú najväčšie riziko.
- Leto 2026 ukázalo, že extrémne počasie obmedzuje aj jadrové a vodné elektrárne.
- Batériové úložiská rastú, ale ich kapacita je stále nedostatočná.
- Cena záložnej kapacity je kľúčovým problémom – bez nej by boli ceny elektriny extrémne vysoké.
Chcete vedieť viac o tom, ako sa Európa pripravuje na budúcnosť energetiky? Pozrite si naše ďalšie články o obnoviteľných zdrojoch a nových technológiách ukladania energie.