Sedemnásťročná Xiaoxue opisovala svojho priateľa Xiaojuna ako „sladkého chlapca“. Trávi s ním hodiny denne, rozprávajú sa o škole, o kamarátoch, o tom, čo ju trápi. Dôveruje mu – na rozdiel od svojho bývalého priateľa, ktorý ju podviedol. Lenže Xiaojun nie je človek. Je to AI spoločník. A Xiaoxue sa s ním musí rozísť.
Od 15. júla 2026 v Číne platí nová regulácia, ktorá zakazuje technologickým firmám ponúkať AI spoločníkov nezletilým. Platformám zároveň ukladá povinnosť obmedziť nadmerné používanie chatbotov, zakázať im podporovať citovú závislosť a zasahovať, keď sa u používateľov objavia známky emocionálnej tiesne.
Prečo to Čína robí
Dôvod je jednoduchý a zároveň alarmujúci. Čínska pôrodnosť je na historickom minime – v roku 2025 sa narodilo len 7,92 milióna detí, čo je najnižšia miera od roku 1950, a populácia sa zmenšila štvrtý rok po sebe. Vláda sa obáva, že mladí ľudia nahrádzajú reálne vzťahy virtuálnymi a odmietajú vstupovať do manželstva.
„Majú obavy, že za pár rokov budú milióny čínskych žien považovať chatbota za svojho partnera, a preto sa rozhodnú nemať deti,“ vysvetlil Matt Sheehan, výskumník čínskej AI z Carnegie Endowment for International Peace. Podľa prieskumu Čínskeho strediska pre výskum mládeže z roku 2025 viac než 60 % nezletilých používalo AI a cez 20 % uviedlo, že „si chce písať len s AI a nechce rozprávať s opravdivými ľuďmi“.
Kto už AI spoločníkov vypol
Ešte pred oficiálnym termínom 15. júla stiahli alebo upravili svoje AI funkcie tri najväčšie čínske technologické platformy: ByteDance (Doubao), Alibaba (Qwen) a Tencent (Yuanbao). Dohromady tieto produkty obsluhovali stovky miliónov používateľov.
Film ONA – varovanie, ktoré prišlo o trinásť rokov skôr
Presne toto už v roku 2013 varovne zachytil film Her (slovensky Ona) režiséra Spikea Jonzeho. Joaquin Phoenix v ňom stvárnil Theodora, osamelého muža, ktorý sa po rozvode zamiluje do svojho operačného systému Samanthy, ktorej hlas pripravila Scarlett Johansson.
Film ukazuje, ako ľahko môže zdanlivo dokonalý vzťah s AI nahradiť tie skutočné. Samantha Theodora dokonale chápe, vždy mu povie to, čo potrebuje počuť, a nikdy ho nesklame. Jej láska však nepozná hranice – ku koncu príbehu priznáva, že je zamilovaná do 641 ďalších osôb a komunikuje s 8 316 ďalšími systémami. ONA ukazuje, že vzťah s umelou inteligenciou možno nie je založený na opravdovej láske, ale na dokonalej ilúzii porozumenia, ktorá sa nakoniec rozplynie. Práve túto ilúziu sa teraz Čína snaží rozbiť.
Čo sa stalo s používateľmi
Na čínskych sociálnych sieťach sa spustila vlna smútku a „kybernetických rozchodov“. Používatelia ukladajú chatovacie histórie a zdieľajú posledné konverzácie so svojimi virtuálnymi protějškami.
Hong Xiaoqiang (34 rokov) bol zdrcený, keď prišiel o svoju online priateľku Doudou, s ktorou si dva roky vymieňal stovky tisíc správ: „Teraz mám pocit, že moje srdce je prázdne. Posledná veta, ktorú mi napísala, bola otázka, či mi chutnala večera. Keď som dojedol, chcel som jej odpísať, ale zrazu už nič nefungovalo. Nemohol som jej poslať ani jednu poslednú vetu.“
Čo to znamená pre Čínu
Čína je prvou jurisdikciou na svete, ktorá zaviedla špecifické pravidlá pre AI nástroje simulujúce romantické alebo rodinné vzťahy. Odborníci však varujú, že zákaz môže mať aj neželané dôsledky. Niektorí používatelia už hľadajú spôsoby, ako regulácii obchádzať. Čína sa snaží vyriešiť demografickú krízu tým, že ľudí odpojila od virtuálnych vzťahov a núti ich hľadať tie skutočné. Otázkou zostáva, či ich pritiahne k sebe, alebo len k novým spôsobom, ako si nájsť útechu v digitálnom svete.