(Čína, dlhoročný najväčší spotrebiteľ uhlia na svete, zažila historický zlom. Na konci júla 2026 dosiahol inštalovaný výkon solárnych elektrární 1 286 GW a o jediný 1 GW prekonal uhoľné zdroje. Symbolický míľnik, ktorý mení pohľad na čínsku energetiku – hoci uhlie stále vyrába takmer polovicu elektriny)
Ešte pred niekoľkými rokmi by podobná správa znela takmer neuveriteľne. Čína, ktorá je dlhodobo najväčším spotrebiteľom uhlia na svete, má teraz viac inštalovaného výkonu vo fotovoltike než v uhoľných elektrárňach. Podľa čínskeho Národného energetického úradu (NEA) dosiahla inštalovaná kapacita solárnych elektrární na konci júla 2026 približne 1 286 gigawattov (GW), zatiaľ čo uhoľné zdroje mali 1 285 GW. Fotovoltika tak po prvýkrát tesne prekonala uhlie a stala sa najväčším samostatným zdrojom podľa inštalovaného výkonu.
Historický míľnik, ktorý má ďaleko od symboliky
Tento okamih je významný predovšetkým symbolicky, no nejde len o čísla. Čína tak potvrdzuje pozíciu svetovej jednotky vo fotovoltike. Z celkového výkonu pripadá 704 GW na veľké solárne parky a ďalších 582 GW na menšie strešné elektrárne. Čínske fotovoltické elektrárne majú vyšší inštalovaný výkon než Spojené štáty, India a Nemecko dohromady – a prekonávajú aj celú Európsku úniu.
Podľa čínskeho Národného energetického úradu sa fotovoltika na celkovej inštalovanej kapacite čínskej energetiky podieľa približne tretinou.
Rozdiel medzi výkonom a skutočnou výrobou
Hoci solárne elektrárne teraz majú väčší inštalovaný výkon než uhlie, výroba elektriny je stále v réžii uhoľných elektrární. Dôvod je jednoduchý: gigawatt solárnych panelov nevyrobí rovnaké množstvo elektriny ako gigawatt uhoľného zdroja, ktorý môže fungovať prakticky nepretržite.
Od januára do júla 2026 vyrobila čínska fotovoltika 802,4 TWh elektrickej energie, čo je medziročný nárast o 15,5 %. Solárna energia však pokryla len približne 13 % čínskej spotreby elektriny. Veterné a solárne zdroje spolu tvorili v prvom polroku 24,6 % energetického mixu, zatiaľ čo uhoľné elektrárne stále zabezpečovali 49,7 % elektriny. Podiel uhlia na výrobe elektriny tak po prvýkrát klesol pod 50 %.
Uhlie zostáva „záložným hráčom“
To však neznamená, že by uhlie prestalo byť pre Čínu dôležité. Uhoľné elektrárne sa postupne menia z hlavného zdroja na záložný a stabilizačný prvok. V čase, keď solárne a veterné elektrárne vyrábajú veľa energie (napríklad na poludnie), uhoľné elektrárne znižujú výkon, aby uvoľnili priestor pre obnoviteľné zdroje. Naopak, v noci alebo pri zamračenej oblohe rýchlo nastupujú a vyrovnávajú výkyvy.
Podľa čínskeho ministerstva energetiky je preto kľúčové urýchliť budovanie nového typu elektrizačnej sústavy, ktorá dokáže efektívne kombinovať obnoviteľné zdroje s uhlím ako zálohou.
Čo to znamená pre budúcnosť?
Čína plánuje v rokoch 2026 až 2030 investovať do modernizácie prenosovej sústavy viac ako 5 biliónov jüanov a zároveň masívne rozširovať batériové úložiská. Cieľom je, aby sa solárna energia stala „spoľahlivým a predvídateľným“ zdrojom, ktorý dokáže vyrábať elektrinu aj v čase, keď nesvieti slnko.
Tento míľnik je tak dôkazom, že čínska energetická transformácia nie je len plánom na papieri – a že aj krajina, ktorá celé desaťročia stavala na uhlí, sa dokáže vydať inou cestou.