(Deväť krajín, popredné zväzy malých a stredných podnikov a otvorený list, ktorý varuje pred skupovaním strategických firiem. Zatiaľ čo Európa rieši vysoké ceny energií a byrokraciu, čínsky kapitál potichu skupuje európske priemyselné dedičstvo)
Európske firmy skutočne bijú na poplach. Zástupcovia zväzov malých a stredných podnikov z deviatich krajín sa obrátili na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú s otvoreným listom, v ktorom varujú pred rastúcim vplyvom čínskych investorov. Tí podľa nich môžu využiť súčasnú slabosť európskeho hospodárstva na prevzatie strategicky významných podnikov. List zároveň upozorňuje na vysoké ceny energií, rastúcu byrokraciu a masívne neférovú medzinárodnú konkurenciu.
Čínsky kapitál v Európe: Nejde o ojedinelé prípady
Obavy európskych firiem nie sú neopodstatnené. Údaje ukazujú, že čínske investície do európskeho priemyslu v posledných rokoch dramaticky rastú. Podľa poradenskej spoločnosti Rhodium Group vzrástli čínske investície do európskeho dodávateľského reťazca pre elektromobily z 29 miliárd eur v roku 2022 na 71 miliárd eur v roku 2025 – teda viac než dvojnásobne. Počet akvizícií európskych automobiliek sa v rovnakom období zvýšil zo štyroch na deväť.
Od polovice 2000. rokov čínske firmy investovali do viac než 130 európskych výrobcov automobilových komponentov. Len v minulom roku sa šesť z deviatich akvizícií v automobilovom sektore uskutočnilo v Nemecku, čo predstavovalo 83 percent celkového objemu.
Konkrétne príklady, ktoré ilustrujú trend
Nemecký maloobchod: Čínsky e-commerce gigant JD.com získal v júli 2026 od nemeckej vlády povolenie na prevzatie spoločnosti Ceconomy, najväčšieho európskeho predajcu spotrebnej elektroniky, za 22 miliárd eur. Ceconomy prevádzkuje značky MediaMarkt a Saturn s viac než 1 000 predajňami po celej Európe a zamestnáva 48 000 ľudí.
Talianska výroba: Čínska private equity spoločnosť FountainVest získala v januári 2026 súhlas talianskej vlády na ovládnutie spoločnosti EuroGroup Laminations, výrobcu statorov a rotorov pre elektromobily so sídlom neďaleko Milána.
Nemecké značky: Čínsky kapitál postupne preberá aj známe spotrebiteľské značky. V roku 2026 spoločnosť Anta Sports oznámila plán na získanie 29 percent nemeckej značky Puma, čínsky CPE源峰 kúpil švajčiarskeho výrobcu outdoorového vybavenia Mammut a investičná skupina HongShan ovládla taliansku luxusnú značku Golden Goose.
Prečo je to pre Európu problém?
Európske zväzy malých a stredných podnikov vidia niekoľko zásadných rizík. Po prvé ide o stratu strategických technológií – čínske firmy často získavajú prístup k európskemu know-how a duševnému vlastníctvu. Po druhé ide o závislosť od čínskych dodávateľov, čo sa ukázalo ako problém počas pandémie a geopolitických kríz.
Európsky predstaviteľ citovaný denníkom Financial Times to zhrnul jasne: „Čína vyváža do Európy čoraz viac áut a zároveň skupuje miestne firmy alebo zakladá spoločné podniky. Je to najvážnejšia výzva, ktorej Európa za posledných desať rokov čelí.“
Čo robí Európa?
Európska únia sa snaží na novú situáciu reagovať. V júni 2026 nadobudlo účinnosť reformované nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií (FDI Screening Regulation). Rozširuje zoznam rizikových faktorov, ktoré musia členské štáty posudzovať – vrátane neprehľadných vlastníckych štruktúr, podpory porušovania ľudských práv alebo nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v krajine pôvodu investora.
Komisia tiež pripravuje Industrial Accelerator Act, ktorý by mal chrániť európsky priemysel prostredníctvom požiadaviek na minimálny podiel európskych komponentov a prenos technológií. Čína na to reagovala ostrou kritikou a varovaním pred „systémovou diskrimináciou“ a možnými protiopatreniami.
Čo si z toho odniesť?
Európske obavy nie sú neopodstatnené. Čínsky kapitál systematicky skupuje európske priemyselné podniky, zatiaľ čo Európa zápasí s vysokými cenami energií a byrokraciou. Otázkou zostáva, či reformované pravidlá a nové zákony dokážu tomuto trendu čeliť – alebo či Európa príde o svoje strategické firmy skôr, než sa stihne spamätať.
Pre malé a stredné podniky je to existenčná otázka. Ako varuje otvorený list von der Leyenovej: ak Európa nezareaguje, môže sa stať závislou od cudzích technológií a stratiť kontrolu nad vlastným priemyslom.