Tolik slibů, tak málo výsledků. Evropská zelená transformace, která měla být vzorem pro celý svět, se dostala do bodu, kde naráží na tvrdou realitu. A ta realita má jméno – nedostatek energie, rostoucí ceny a obavy, jestli vůbec přežijeme zimu. Martin Pacovský, investiční ředitel fondu Arete a bývalý šéf Pražské plynárenské, v rozhovoru pro Info.cz varuje: zelená transformace se řítí do pasti, kde hrozí astronomické ceny i reálné blackouty.
Boj o každou molekulu plynu
Evropa sa ocitla v neľútostnom boji o zemný plyn. A zatiaľ ho prehráva. Problém je jednoduchý – Európa síce má dosť peňazí na nákup LNG, ale Ázia má viac. A v biznise platí jednoduché pravidlo: kto zaplatí viac, ten vyhrá. „Obrovský tanker vypláva zo Spojených štátov a kým príde do cieľovej destinácie, vlastne nevie presne, kam ide. Reálne sa stávajú situácie, keď sa tanker už pri španielskom pobreží otočí a pláva do Ázie, pretože ázijskí odberatelia Európu tvrdo preplatia,“ opisuje Pacovský.
Keď je v Ázii horúco a potrebujú masívne klimatizovať, alebo v Európe udeje veľká zima, ceny okamžite reagujú. A Európa je v tejto hre slabším hráčom.
Hormuz je uzavretý. A poisťovne sa boja
Situáciu navyše komplikuje geopolitika. Hormuzský prieliv, kadiaľ preteká obrovské percento svetovej spotreby energetických surovín, je prakticky uzavretý. „Rejdaři, majitelia LNG tankerov a v konečnom dôsledku aj poisťovatelia jednoducho neveria, že prímerie naozaj funguje. Poisťovne nechcú kryť preplav prielivom,“ vysvetľuje Pacovský.
A keby sa majitelia lodí s miestnymi dohodli a zaplatili výpalné okolo dvoch miliónov dolárov za loď, bez poistenia nikto nevypláva. A to znamená, že dodávky LNG do Európy sú obmedzené a neisté.
Ako sa to prejaví na vašej peňaženke
Pre bežného Čecha to znamená jediné – plyn zdražie. A zdražie výrazne. Dodávatelia síce nakupujú surovinu na dva až tri roky dopredu, ale súčasná cena plynu reflektuje brutálny fakt, že Európa jednoducho musí nadpriemerne nakupovať.
Pacovský radí jasne: „Je najvyšší čas okamžite zafixovať ceny plynu na dva až tri roky dopredu.“ Kým dodávatelia ešte ponúkajú výhodné fixácie, mali by ste ich využiť. Pretože keď sa zatvoria kohútiky lacných ponúk, bude neskoro.
Prečo Európa nemá záložné elektrárne
Paradoxom zelenej transformácie je, že zatiaľ čo sa zatvárajú uhoľné elektrárne, nikto nestavia nové plynové. „V Česku nikto nestavia nové plynové elektrárne, napriek tomuže bez nich hrozí pád elektrickej siete,“ varuje Pacovský.
Až príde dunkelflaute – zimné obdobie bez slnka a vetra – Európa nebude mať dosť elektriny. Ceny vyskočia a priemysel sa zastaví. To je cena, ktorú zaplatíme za príliš rýchly odklon od fosílnych palív.
Čo na to európsky priemysel
Zväz priemyslu a dopravy ČR varuje už dlhší čas. Zelená transformácia Európy je herkulovský úkol a bez správnych nástrojov povedie k úbytku pracovných miest a odporu verejnosti. Európa síce znižuje emisie rýchlejšie než iné veľké ekonomiky, ale sama svet nezachráni.
Dokedy veľkí emitenti ako USA alebo Čína pokulhávajú, európske podniky strácajú konkurencieschopnosť. Uhlíkové clo (CBAM) má pomôcť, ale je otázne, či bude dostačujúce.
A čo Česko?
České uhoľné regióny – Karlovarský, Ústecký a Moravskoslezský kraj – čaká najťažšia cesta. Práve pre ne je vyčlenených 42,7 miliardy korún z Fondu pre spravodlivú transformáciu. Má im pomôcť prejsť na nízkoemisnú ekonomiku bez sociálnych otrasov.
Lenže peniaze samy o sebe nestačia. Potrebujeme jasnú víziu, dostatok energie a hlavne – musíme prežiť zimu, kým sa nové zdroje postavia.
Čo si z toho odniesť
Zelená transformácia nie je zadarmo. Bude to bolieť. A zasiahne to všetkých – domácnosti, firmy aj celé regióny. Ceny porastú, niektoré pracovné miesta zmiznú a iné vzniknú. Otázkou je, či to celé zvládneme bez blackoutov a sociálnych otrasov.
Martin Pacovský varuje: „Globálne tu zmena pohľadu na logistiku ropy a zemného plynu určite je. Na trhu bude dlho pretrvávať silná neistota.“ A kým Európa nebude sebestačná v energiách, bude platiť Ázii za to, že chce byť zelená.