Od Zume, do ktorého investovala SoftBank, cez parížsky Pazzi až po seattleský Picnic. Startupom s robotmi na pizzu sa takmer nepodarilo prežiť. Technické poruchy, náklady na údržbu a drahá podpora sa ukázali ako neprekonateľné prekážky. Podnikatelia však veria, že problém bol len v načasovaní.
V roku 2015 bola Zume Pizza jedným z najžiarivejších startupov Silicon Valley. Sľubovala, že pomocou robotov vyrobí pizzu od začiatku až do konca – a dokonca ju upečie v kamióne cestou k zákazníkovi. SoftBank Vision Fund do nej investoval 375 miliónov dolárov a jej valuácia dosiahla 2,25 miliardy dolárov. O desať rokov neskôr Zume neexistuje. Jej viac ako 300 patentov kúpila spoločnosť, ktorá vyrába roboty na hranolčeky, za nezverejnenú sumu.
Zume nie je výnimkou. Parížska Pazzi získala viac ako 12 miliónov eur a vyvinula trojramenného robota v spolupráci s majstrom sveta v príprave pizze. Napokon skončila v súdnej likvidácii. Picnic Works zo Seattlu získal investíciu od Vulcan Capital Paula Allena a strategické partnerstvo s Domino’s Pizza. Celkovo vybral 53,4 milióna dolárov. V máji 2026 vyhlásil bankrot. Basil Street, ktorá vyrábala automaty na pizzu, tiež neprežila.
„Robotické akvárium“ za 160-tisíc dolárov
Lee Kindell, zakladateľ seattleskej Moto Pizza, je jednou z najpriamejších obetí tejto vlny. Kúpil dva pizzové roboty od Picnicu za 160-tisíc dolárov. Stroje mali v kuchyni nanášať omáčku, sypať syr a ukladať salámu. V máji 2026 Picnic náhle skrachoval. Technická podpora a aktualizácie softvéru zmizli zo dňa na deň. Z dvoch strojov sa stala hromada neopraviteľného kovu.
„Teraz mám v prevádzke ‚robotické akvárium‘ za 250-tisíc dolárov,“ povedal Kindell pre BBC. Automatizácie sa však nevzdal. Sám vyvíja štvorcového pizzového robota založeného na princípe 3D tlačiarne. Funkčnú verziu plánuje na leto 2027.
Prečo je pizza taká náročná?
Sara Senatore, hlavná analytička americkej banky Bank of America pre reštaurácie, to hovorí priamo: „Zatiaľ sme nevideli, že by sa niektorý z tých úspešných scenárov, ktoré niektorí očakávali, skutočne naplnil.“ Podľa nej sú roboty na prípravu jedla niekedy nemotorné a občas umiestnia suroviny na nesprávne miesto. Naproti tomu „ľudia sú pri výrobe pizze v skutočnosti veľmi efektívni“.
Problém má niekoľko rovín.
Technická neštruktúrovanosť. Kuchyňa nie je továreň na autá. Viskozita omáčky, tvar roztaveného syra či vlhkosť cesta – to sú premenné, ktoré sú oveľa zložitejšie než skrutka na montážnej linke. Ukázalo sa, že roboty Picnic dokázali iba sypať suroviny, nie piecť. Veľkosť a množstvo ingrediencií navyše stále musel vyberať človek.
Osud hardvérových startupov. Keď skrachuje softvérová firma, kód zostane. Keď skrachuje hardvérová firma s robotmi, zákazníkom zostane iba drahé zariadenie, o ktoré sa nikto nemôže starať. Náhla likvidácia Picnicu pripravila všetkých zákazníkov o technickú podporu. Hodnota zariadení okamžite klesla takmer na nulu.
Dvojitá identita. Generálny riaditeľ Pazzi Philippe Goldman na LinkedIne priznal, že prevádzkovať technologickú firmu a prevádzkovať reštauráciu sú dve úplne odlišné kultúry. Očakávania zákazníkov, obchodný model aj zloženie tímu sa líšia. Priznal, že „dostatočne nevyužil predstavenstvo na riešenie zložitých problémov“ a včas nezostavil silný výkonný tím.
Limity francúzskeho hardvérového ekosystému. Goldman tiež uviedol, že francúzsky ekosystém hardvérových startupov je „nezrelý a nedostatočne financovaný“ a priemyselné či robotické jednorožce oceňuje oveľa nižšie než softvérovú kultúru. Ešte dôležitejšie podľa neho je, že „verejnosť robotom vo všeobecnosti nedôveruje a myslí si, že ľuďom vezmú prácu“.
Ľudia stále vyhrávajú
Napriek zlyhaniu robotov je ľudská produktivita pri výrobe pizze stále ohromujúca. Na baseballovom štadióne T-Mobile Park kedysi Kindell vyrábal pizzu s 10 zamestnancami. Po zavedení robota Picnic sa ich počet znížil na 2. Zdôraznil však, že zvyšných osem ľudí neprišlo o prácu – presunuli sa na pozície zamerané na kontakt so zákazníkmi a propagáciu pizze.
Paul Giannone, majiteľ pizzerie Paulie Gee’s, pred piatimi rokmi povedal, že roboty nepoužije. Jeho názor sa nezmenil. Trvá na tom, že prioritou je individuálny zákaznícky servis.
Senatore tiež varuje, že strata „ľudského dotyku“ predstavuje pre reštauráciu riziko. Ak robot zlyhá a pred zákazníkom nie je žiadny zamestnanec, ktorý by situáciu zachránil, zážitok sa rýchlo zhorší.
Podnikatelia však stále veria
Patenty Zume neskončili v koši. Miso Robotics – spoločnosť, ktorá vyrába robota na hranolčeky Flippy – kúpila všetky technológie a duševné vlastníctvo Zume. Generálny riaditeľ Rich Hull povedal: „Automatizácia pizze je príliš logická na to, aby nefungovala. Len to zatiaľ nikto nedokázal. Chceme to skúsiť.“
Hull sa domnieva, že technológia Zume sama osebe problém nemala. „Technológia bola skvelá, len trh ešte nedozrel.“ Verí, že dnes je pre reštaurácie ešte ťažšie nájsť a zaplatiť pracovnú silu, takže dopyt po robotoch je väčší než kedykoľvek predtým.
Ďalšou spoločnosťou, ktorá stále vytrváva, je kanadská Appetronix. Tá už nainštalovala jedno zariadenie na prípravu pizze pre reťazec Donatos na medzinárodnom letisku v Columbuse v Ohiu. Zariadenie funguje 24 hodín denne. Cieľom je jeden hotový pizzový korpus za minútu. V súčasnosti trvá od objednávky po prvú pizzu menej ako päť minút, pričom každá ďalšia trvá dve a pol minúty.
Spoluzakladateľ Appetronix Nipun Sharma uviedol, že jeho motiváciou bol nedostatok pracovnej sily: „Kvôli problémom s pracovnou silou som musel zatvoriť reštaurácie v mnohých mestách a krajinách.“ Ich systém dokáže predpovedať dopyt – napríklad koľko lietadiel pristane – a začať vyrábať v predstihu, aby bola pizza hotová, keď zákazník dorazí.
Stávka na načasovanie
Desať rokov robotických pizz je históriou „príliš skorého príchodu“. Keď Zume v roku 2023 zatváralo, Hull povedal, že išlo o „prvú vlnu robotických firiem“. Miso dúfa, že technológiu zdokonalí a uvedie na trh. Kindell verí, že hoci mnohé firmy skrachovali, nazbierali cenné dáta a posunuli technológiu vpred. „Napokon niekto dokáže, aby tieto systémy skutočne fungovali. Je to len otázka času.“
Senatore hodnotí situáciu opatrnejšie. Domnieva sa, že prísľub robotickej výroby pizze sa zatiaľ nenaplnil a že ľudia sú v tomto ohľade stále „veľmi efektívni“. Pripúšťa však, že nedostatok pracovnej sily a tlak na náklady sú reálne.
Kľúčová otázka tejto stávky neznie, či roboty dokážu vyrobiť pizzu – dokážu. Znie, či to dokážu lacnejšie, spoľahlivejšie a dlhodobejšie než ľudia. Odpoveď zatiaľ znie nie. Každá skrachovaná firma však odovzdáva lekciu tej ďalšej, ktorá možno uspeje.