(Na ploche viac než 1000 hektárov vyrastie pri hraniciach s Maďarskom elektráreň, ktorá má podľa svojich tvorcov zmeniť energetickú mapu kontinentu. Nechýba ani obrovská batéria, ktorá má vyriešiť problém s kolísavou výrobou)
Uprostred západného Rumunska, kúsok od maďarských hraníc, vzniká projekt, ktorý by mal prekonať všetky doterajšie európske rekordy v solárnej energetike. Farma Dama Solar s výkonom 1,24 GW by sa mala stať najväčšou fotovoltaickou elektrárňou v Európe. Prevádzkovať ju bude spoločnosť Rezolv Energy, za ktorou stojí investičný fond Actis a abúdhabský štátny fond Mubadala.
Výkon pre takmer milión ľudí
Solárny park v župe Arad na severozápade krajiny zaberie plochu viac než 1000 hektárov, čo je približne 1400 futbalových ihrísk. Podľa developerov by mal po dokončení vyrábať toľko elektriny, že by pokryl spotrebu viac než 280 000 domácností, teda zhruba jedného milióna ľudí. Výkon 1,24 GW už projekt posúva pred súčasného európskeho lídra – solárny park Witznitz v Nemecku. Výstavba by mala byť dokončená v roku 2028.
Súčasťou projektu je aj batériové úložisko s výkonom 500 MW, ktoré má pomôcť vyriešiť zásadný problém solárnej energie – jej kolísavosť. Farma bude predávať elektrinu komerčným a priemyselným zákazníkom na základe dlhodobých zmlúv a časť produkcie je krytá štátnymi kontraktmi na dobu určitú.
Problémy s povoľovaním a investície za miliardu eur
Cesta k realizácii však nebola jednoduchá. Projekt v minulosti čelil sťažnostiam týkajúcim sa vplyvov na životné prostredie. Zpomalenie priniesli aj rokovania o územných rozhodnutiach. V auguste 2026 však Rezolv Energy získala od rumunského regulačného úradu ANRE posledné potrebné stavebné povolenie, čím padla posledná zásadná prekážka.
Odhadované náklady na výstavbu sa pohybujú okolo 520 miliónov eur. O financovaní projektu jedná developer s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, pričom skoršie odhady hovorili aj o miliarde eur. Zaujímavosťou je, že súčasťou projektu má byť aj prírodná rezervácia s rozlohou 82 hektárov – jedna z najväčších súkromných iniciatív svojho druhu v juhovýchodnej Európe.
P