(Tohtoročné vlny veder ukázali, že juhovýchodná Európa nie je pripravená na novú klimatickú realitu. Klimatizácie bežia naplno, vodné elektrárne nestíhajú a ceny elektriny rastú. Riešenie? Investície do flexibility – a rýchlo)
Tohtoročná vlna veder nebola výnimočná ani v Česku. Teploty na Morave presiahli 30 °C a v niektoré dni sa blížili tropickým hodnotám. Vedro však omnoho tvrdo zasiahlo juhovýchodnú Európu – Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Srbsko a ďalšie krajiny. A práve tam sa ukázalo, že elektrizačná sústava regiónu má jeden zásadný problém: chýba jej flexibilita elektrickej siete.
Čo sa deje, keď je vedro?
Keď teploty stúpnu, celá rada faktorov naraz zaťažuje elektrickú sieť. Klimatizácie a chladenie idú na plný výkon, spotreba elektriny rastie. Vodné elektrárne majú menej vody a vyrábajú menej. Tepelné elektrárne sa prehrievajú a musia obmedzovať výkon. Solárne panely síce vyrábajú veľa, ale ich výkon kolíše podľa oblačnosti a k večeru klesá na nulu.
Kombinácia vysokej spotreby a obmedzenej výroby vytvára tlak na celú sústavu. A práve vtedy sa ukáže, či je sieť pripravená na výkyvy.
Problém juhovýchodnej Európy: Chýba flexibilita
Región juhovýchodnej Európy má niekoľko špecifík, ktoré ho robia zraniteľnejším než zvyšok kontinentu. Po prvé je silne závislý na uhlí a vodných elektrárňach. Obe zdroje sú v horúcich dňoch menej spoľahlivé – uhlie sa prehrieva, vody ubúda.
Po druhé v regióne chýba dosť flexibilných zdrojov, ktoré by dokázali rýchlo reagovať na výkyvy. Plynové elektrárne, prečerpávacie elektrárne a batériové úložiská sú v mnohých krajinách nedostatočne zastúpené.
Po tretie je prenosová sústava slabo prepojená. Keď jedna krajina potrebuje pomoc, elektrina sa k nej nemusí dostať včas.
Čo to znamená pre ceny a bezpečnosť?
Nedostatok flexibility má dva priame dôsledky. Prvým sú vyššie ceny. Keď v sieti hrozí nedostatok, aktivujú sa drahé záložné zdroje – zvyčajne plynové elektrárne, ktoré sa spúšťajú počas niekoľkých minút. Ich náklady sa potom premietnu do výslednej ceny elektriny pre všetkých.
Druhým je riziko výpadkov. Ak dopyt prevýši ponuku a chýbajú rezervy, môže dôjsť k preťaženiu siete a k výpadkom. V extrémnych prípadoch sa pristupuje k regulovanému odberu – teda k plošnému vypínaniu odberateľov.
Aké je riešenie?
Odborníci sa zhodujú na troch hlavných smeroch, ktorými sa región musí uberať. Prvým je investícia do flexibilných zdrojov – plynových elektrární, batérií a prečerpávacích elektrární. Tie umožnia pokryť špičky, keď obnoviteľné zdroje nestačia.
Druhým je posilnenie prepojenia sietí – lepšie prenosové kapacity medzi krajinami umožnia zdieľať prebytky a kryť nedostatky.
A tretím je riadenie dopytu – inteligentné siete, ktoré umožnia odpojiť menej dôležité spotrebiče v špičke a motivovať spotrebiteľov presunúť spotrebu mimo špičku.
Česko na tom nie je lepšie
Hoci sa vlny veder týkajú hlavne juhovýchodnej Európy, Česko nie je imúnne. Tohtoročné leto ukázalo, že aj u nás teploty stúpajú vysoko a spotreba rastie. Česká prenosová sústava je síce stabilnejšia, no aj ona potrebuje zosilniť flexibilitu – obzvlášť s rastúcim podielom kolísajúcich obnoviteľných zdrojov.
Čo si z toho zobrať?
Tohtoročné vedrá neboli len nepríjemné – boli varovaním. Ukázali, že elektrizačná sústava juhovýchodnej Európy (a v dôsledku aj celého kontinentu) nie je dostatočne pripravená na novú klimatickú realitu. Extrémne teploty budú prichádzať častejšie a sieť musí byť schopná ich zvládnuť. Inak zaplatíme všetci – a to nielen peniazmi.
Potrebujete vysvetliť ďalšie pojmy?
Všetky výrazy vysvetľuje slovník pojmov.
Prehľad všetkých článkov na zozname článkov alebo na mape stránok.