Uhoľné elektrárne v Česku v posledných dňoch roka 2026 dodávajú do siete približne 5 000 megawattov výkonu a držia si pozíciu hlavného zdroja elektriny v krajine. Podľa údajov ČEPS pokrylo „špinavé“ uhlie v utorok 20. októbra 2026 takmer 56 percent celkovej výroby. Za oživením stojí kombinácia vysokých cien elektriny, drahého plynu a plánovanej odstávky jadrového bloku v Temelíne.
Ešte pred pár rokmi sa zdalo, že uhoľná energetika v Česku pomaly končí. Emisné povolenky zdražovali, prevádzka starších blokov bola stratová a vlády hovorili o postupnom útlme. Jeseň 2026 však priniesla obrat, ktorý čakal málokto. Uhoľné elektrárne sú späť v centre diania – a to doslova.
Čo sa deje v sieti
Podľa údajov spoločnosti ČEPS zostáva využitie uhoľných elektrární počas celého októbra 2026 vysoké, s výnimkou krátkeho útlmu okolo 10. októbra. V utorok 20. októbra 2026 pokryli takmer 56 percent výroby elektriny v Česku.
České uhoľné elektrárne fungujú približne na 67 percent svojej maximálnej kapacity. To je výrazne viac než v Nemecku a Poľsku, kde sa využitie uhoľných zdrojov pohybuje okolo 50 percent. Dôvodom je, že obe krajiny majú na rozdiel od Česka k dispozícii viac veterných elektrární, ktoré pokrývajú časť spotreby.
Prečo k tomu došlo
Za oživením stojí niekoľko faktorov, ktoré sa zišli v rovnakom čase.
Vysoké ceny elektriny. Cena elektriny od začiatku jesene 2026 prudko rastie. Základné celoročné pásmo na budúci rok sa na lipskej burze EEX obchoduje za viac než 150 eur za megawatthodinu.
Drahý plyn. Zatiaľ čo cena elektriny rastie, cena emisnej povolenky sa zastavila na úrovni približne 85 eur za tonu. Výsledok je zrejmý: po rokoch strát sa z výroby elektriny z uhlia opäť stal skvelý biznis. Plyn je navyše drahý a nedostatkový, takže uhoľné bloky preberajú časť výroby, ktorú by inak zabezpečil plyn.
Odstávka Temelína. Plánovaná odstávka prvého bloku Jadrovej elektrárne Temelín vyradila zo siete významný bezemisný zdroj. Uhoľné elektrárne tak musia pokryť aj časť výroby, ktorá by inak pripadla jadru.
Je to návrat alebo len výkyv?
Odborníci sa zhodujú, že ide o dočasný výkyv, nie o trvalý návrat uhlia.
„Je to však dané dočasnými trhovými podmienkami. Cena elektriny v poslednom období rástla primárne vďaka rastu ceny plynu, čo otvára príležitosť na vyššiu výrobu aj vyššie marže uhoľných elektrární,“ vysvetlil hovorca ČEZ Ladislav Kříž. Zároveň však potvrdil, že ČEZ stále počíta s odstavením uhoľných blokov približne v roku 2030.
Podobne to vidí aj Sokolovská uhelná. Podľa predsedu dozornej rady Pavla Tomka sa tým nič zásadné nemení na predpoklade ukončenia prevádzky uhoľných zdrojov skupiny v rokoch 2029 až 2031.
Čo to znamená pre českú energetiku
Pre české domácnosti a firmy je to signál, že uhlie stále zohráva úlohu pri zabezpečovaní stability siete, hoci sa od neho dlhodobo ustupuje. V čase, keď je plyn drahý a jadro je časť roka v odstávke, sú uhoľné bloky tým, čo drží systém pohromade.
Zároveň však platí, že tento stav nie je udržateľný. Emisné povolenky budú v nasledujúcich rokoch ďalej zdražovať a staršie uhoľné bloky si vyžiadajú investície, ktoré sa už neoplatia. Uhlie sa na niekoľko rokov vracia ako záložný zdroj – jeho éra sa však chýli ku koncu.
Záver: Uhoľné elektrárne v Česku v roku 2026 idú naplno a v utorok 20. októbra pokryli takmer 56 percent výroby. Za oživením stoja vysoké ceny elektriny, drahý plyn a odstávka Temelína. Odborníci však varujú, že ide o dočasný výkyv – a že éra uhlia v Česku sa skončí približne v roku 2030.