Európsky automobilový priemysel, kedysi pýcha starého kontinentu, prechádza najhlbšou krízou od konca druhej svetovej vojny. Továrne idú na pol plynu, výrobné kapacity sú nevyužité a hrozí vlna zatvárania závodov. Podľa štúdie poradenskej firmy Boston Consulting Group (BCG) je v Európe prebytok 5,4 milióna vyrobitelných vozidiel ročne, čo zodpovedá viac než 35 továrňam, ktoré nie sú potrebné. Priemerné využitie kapacít európskych automobiliek je len 59 %.
Výrobné kapacity klesajú pod kritickú hranicu
Pre rentabilný chod továrne je potrebné, aby bola využitá približne na 80 %. K tejto hranici sa však väčšina európskych závodov výrazne nepribližuje. Kým pred pandémiou sa počítalo s globálnou dopytom cez 100 miliónov vozidiel ročne, realita sa ustálila na približne 90 miliónoch. Európske továrne tak zostali s obrovskými kapacitami, ktoré sa nevyužijú.
Najhoršia situácia je u výrobcov mainstreamových značiek, kde priemerné využitie kleslo na 58 %. Trochu lepšie sú na tom prémiové značky s 65 %, ale aj tie sú ďaleko od požadovaných 80 %.
Volkswagen v čele reštrukturalizácie
Najväčší európsky výrobca, nemecký Volkswagen, sa ocitol pod obrovským tlakom. Jeho marže sa v rokoch 2021 až 2025 prepadli na polovicu. Šéf koncernu Oliver Blume priznal, že globálna situácia sa za posledných 12 mesiacov naďalej zhoršuje.
Volkswagen plánuje radikálne škrty. Podľa informácií agentúry Reuters zvažuje až 100 000 prepustení po celom svete a zatvorenie štyroch tovární v Nemecku: Hannover, Emden, Cvikov a Neckarsulm (Audi). Len v Nemecku má koncern podľa poslednej výročnej správy približne 284 000 zamestnancov.
Automobilka tiež plánuje postupne zredukovať svoj modelový sortiment až o polovicu a celkovú výrobné kapacity znížiť na 9 miliónov vozidiel ročne z pôvodných 10 miliónov. Podľa Mobility Global údaje zverejnené agentúrou Reuters ukazujú, že nemecké továrne Volkswagenu budú v roku 2026 fungovať na 81 % kapacity, ale do konca dekády má to klesnúť na 73 %. Vo fabrike v Cvikove, ktorá je dnes najviac využitá (88 %), sa očakáva pokles na 42 % v roku 2030.
Problém sa netýka len Volkswagenu
Kríza postihuje celé odvetvie. Ďalšie nemecké automobilky čelia podobným problémom:
Mercedes-Benz zaznamenal v roku 2025 pokles zisku pred zdanením o 57 % na 5,8 miliardy eur. BMW síce dopadlo relatívne lepšie, ale jeho prevádzkový zisk v automobilovom segmente klesol medziročne o 20,7 %. Stellantis v roku 2025 znížil výrobu osobných áut v Taliansku takmer o štvrtinu na úroveň z 50. rokov 20. storočia. Plánuje znížiť európske výrobné kapacity o 800 000 vozidiel ročne (17 %) a zatvára závod v Poissy vo Francúzsku, ktorý bude preorientovaný na recykláciu a výrobu dielov.
Prečo sa to deje? Čínska konkurencia, drahá energia a clá
Za kolapsom stojí kombinácia viacerých faktorov.
Čínsky útok na európsky trh – čínski výrobcovia, najmä v oblasti elektromobilov, masívne expandujú a ponúkajú cenovo i technologicky konkurencieschopné vozidlá. Európske automobilky strácajú v Číne podiel na trhu, zatiaľ čo Číňania dobývajú Európu.
Vysoké náklady – drahá energia, pracovná sila a prísna regulácia v Európe, najmä v Nemecku, robia výrobu v porovnaní s Áziou alebo východnou Európou výrazne drahšou.
Clá a obchodné napätie – americké clá na európske vozidlá a hrozba odvetných opatrení ďalej zhoršujú vyhliadky.
Nejasný prechod na elektromobilitu – dopyt po elektromobiloch rastie pomalšie, než sa očakávalo, a zostáva neistý. Fragmentácia trhu medzi elektromobilmi, hybridmi a spaľovacími motormi komplikuje plánovanie výroby.
Čo bude ďalej
Správa BCG je neúprosná: „Tlak na náklady pravdepodobne povedie k zatvoreniu omnoho väčšieho počtu závodov v nasledujúcich troch až piatich rokoch.“ Podľa odhadov A&M je ohrozené zatvorením 42 % výrobnej kapacity európskych výrobcov, čo zodpovedá 14 montážnym závodom.
Automobilky hľadajú alternatívy. Volkswagen rokuje o výrobe modelov pôvodne určených pre čínsky trh priamo v Európe a o možnom vojenskom využití svojich fabrík. Stellantis sa naopak ešte viac prepája s čínskou automobilkou Leapmotor, aby znížil náklady na výrobu lacnejších modelov.
Európsky automobilový priemysel sa tak nachádza v bode zlomu. Otázkou už nie je, či sa továrne zatvoria, ale koľko z nich nakoniec skončí a či sa Európe podarí udržať aspoň zlomok svojej priemyselnej suverenity.