Porovnanie súčasného nadšenia pre bublinu AI s internetovou bublinou z prelomu tisícročí znie čoraz hlasnejšie. Rovnako ako pred štvrťstoročím lákali sľuby novej éry investorov míňať na podniku bez zisku, dnes firmy míňajú na infraštruktúru AI obrovské sumy. Otázkou nie je, či AI zmení svet, ale či investori nepreháňajú očakávania krátkodobých ziskov na úkor udržateľnosti.
Podobnosti s dobou dot-com sú nápadné
Vtedy aj dnes investori vsádzali na sľuby, nie na zisky. V roku 2024 dosiahli celosvetové firemné investície do AI výšku 252,3 miliardy dolárov a americké technologické giganty ako Amazon, Google, Meta a Microsoft plánujú utratiť rekordných 320 miliárd dolárov len za tento rok, prevažne za infraštruktúru pre AI. Pre porovnanie, v čase internetovej horúčky položili telekomunikačné firmy viac ako 80 miliónov míľ optických káblov kvôli predpovedi, ktorá sa nenaplnila, a ešte štyri roky po prasknutí bubliny zostalo 85 až 95 percent tejto siete nevyužité. Dnes tak podobne hrozí, že obrovské dátové centrá zostanú prázdne, ak dopyt nepokryje ponuku.
Rovnako varovné sú aj cenové bubliny. Akcie firiem spojených s AI rastú do závratných výšok. Len v roku 2025 vznikli vďaka AI desiatky nových miliardárov a samotný CEO OpenAI Sam Altman priznal, že investori sú z AI „príliš nadšení“. Raiffeisenbank varuje, že bublina by mohla prasknúť už v priebehu nasledujúcich dvoch až troch štvrťrokov.
Napriek tomu existujú zásadné rozdiely
Na rozdiel od mnohých internetových firiem, ktoré nemali žiadne príjmy, dnešní lídri v oblasti AI už generujú reálne tržby. Napríklad Microsoft Azure s dôrazom na AI rástol o 39 % na ročné tempo 86 miliárd dolárov, OpenAI projektuje ročné príjmy na 20 miliárd dolárov. Firmy tiež disponujú silnými rozvahami, takže svoje investície financujú z vlastného prevádzkového cash flow. Navyše dopyt po výpočtovom výkone stále prevyšuje ponuku, kapacity dátových centier sú využité z 80 % a v posledných troch rokoch vzniklo viac dát než v celej predchádzajúcej histórii.
Varovné signály predsa nemožno ignorovať
Štúdia MIT zistila, že 95 % pilotných AI projektov neprinieslo zmysluplné výsledky a zlyháva. OpenAI síce rastie, ale stále je v strate a očakáva, že dosiahne zisk až v roku 2029. Narastá aj obava z tzv. kruhových obchodov, kde sa firmy navzájom financujú, čo môže vytvárať krehký reťazec. A nakoniec, nenásytná spotreba energie AI začína reálne zaťažovať elektrické siete a zvyšovať ceny energií pre domácnosti, čo pridáva ďalšiu vrstvu rizika.