Poľský developer veterných parkov EnercoNet plánuje na Vysočine postaviť zatiaľ najväčší veterný park v Česku. Projekt Havlíčkobrodsko II počíta s 33 turbínami s celkovým výkonom až 238 megawattov. Zasiahol by do katastra 12 obcí. Zatiaľ je však všetko na začiatku – investor čaká na predbežnú informáciu stavebného úradu.
Poľská spoločnosť EnercoNet chce v Česku postaviť veterný park, ktorý by výrazne prekonal doterajšie domáce maximum. Projekt s názvom Havlíčkobrodsko II má vyrásť v okolí Havlíčkovho Brodu na Vysočine a zasiahnuť do katastra 12 rôznych obcí.
Čo projekt ponúka
Za českú stranu projektu stojí spoločnosť Enerconet Czech. Podľa oznámenia, ktoré investor podal Dopravnému a energetickému stavebnému úradu (DESÚ), sa uvažuje o 33 veterných turbínach s celkovým výkonom až 238 megawattov.
Konkrétny výkon a veľkosť turbín budú závisieť od toho, ktorú technológiu investor zvolí a čo prejde schvaľovacím procesom. V oznámení boli uvedené tri varianty:
- Vestas V163 (4,5 MW, výška veže 126 metrov)
- Vestas V172 (7,2 MW, výška veže 150 metrov)
- Nordex N175 (6,8 MW, výška veže 179 metrov)
Veterné turbíny by mali vyrásť napríklad pri obciach Tis u Habrů, Bartoušov, Brzkov a Stříbrná Hora.
Zatiaľ len na začiatku
Projekt je len na začiatku povoľovacích konaní. Investor požiadal o vydanie predbežnej informácie, na ktorú DESÚ zatiaľ neodpovedal. Táto informácia investorovi napovie, či je zámer v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a za akých podmienok má šancu získať stavebné povolenie. Celý zámer je tak zatiaľ veľmi neistý.
Porovnanie s rekordom
Ak by sa projekt podarilo zrealizovať, výrazne by prekonal súčasný rekord. Ten drží veterný park pri Kryštofových Hamroch v Krušných horách, ktorý v roku 2007 postavila nemecká spoločnosť ecoenerg. Má 21 veterných turbín s celkovým výkonom 42 MW.
Pre porovnanie: Havlíčkobrodsko II by s 33 turbínami a výkonom až 238 MW bolo viac než päťkrát výkonnejšie než súčasný najväčší park v krajine.
Čo to znamená pre českú energetiku
Veterná energia v Česku dlhodobo zaostáva za európskym priemerom. Zatiaľ čo v niektorých krajinách EÚ tvorí vietor desiatky percent výroby elektriny, v Česku sú to len jednotky percent. Projekt poľského investora by mohol tento podiel výrazne zvýšiť – ak získa všetky povolenia.
Pre české domácnosti to znamená jediné: viac veternej energie znamená menšiu závislosť od uhlia a plynu, ale aj viac diskusií o tom, kde majú veterné turbíny stáť. Projekt zasahuje do katastra 12 obcí, čo znamená, že bude musieť prejsť zložitým schvaľovacím procesom a rokovaniami s miestnymi obyvateľmi.
Záver: Poľský investor prichádza s ambicióznym plánom, ktorý by mohol zmeniť podobu českej veternej energetiky. Či sa tak stane, ukážu nasledujúce mesiace a roky. Zatiaľ ide len o zámer – ale o zámer, ktorý stojí za pozornosť.