(Novo Nordisk musel predčasne ukončiť štúdiu lieku na srdce, Novartis neuspel pri zriedkavom svalovom ochorení. Nie je to len neúspech dvoch firiem – je to varovanie pre celý farmaceutický priemysel, ktorý hľadá nové zdroje rastu, no čoraz častejšie naráža na prekážky)
Dánsky Novo Nordisk, známy najmä vďaka svojim prelomovým liekom na cukrovku a obezitu, utrpel ďalšiu tvrdú ranu. Spoločnosť predčasne ukončila klinické skúšania svojho experimentálneho kardiovaskulárneho lieku ziltivekimab. Takmer súčasne švajčiarsky Novartis oznámil negatívny výsledok vývoja lieku del-desiran určeného na liečbu zriedkavého svalového ochorenia.
Čo sa stalo? Dva neúspechy naraz
Novo Nordisk zastavil vývoj ziltivekimabu, protizápalového lieku, ktorý mal pomáhať pacientom so srdcovým zlyhávaním. Podľa firmy nebol dôvodom bezpečnostný profil, ale výsledky štúdie jednoducho nedosiahli očakávanú účinnosť. Už minulý rok postihol podobný osud iný experimentálny liek, monlunabant na obezitu – a akcie firmy vtedy klesli o päť percent. Napriek tomuto neúspechu zostáva Novo Nordisk optimistický, pokiaľ ide o jeho súčasné portfólio.
Novartis medzitým oznámil, že jeho liek del-desiran nepreukázal dostatočnú účinnosť pri liečbe spinálnej svalovej atrofie (SMA). Firma štúdiu ukončila a priznala, že výsledky sú „sklamaním“. Del-desiran sa pritom považoval za jedného z najperspektívnejších kandidátov v portfóliu Novartisu a jeho neúspech je o to citeľnejší, že Novartis minulý rok dosiahol rekordné tržby vo výške 71 miliárd dolárov a vývoj nových liekov je pre jeho ďalší rast kľúčový.
Prečo na tom záleží?
Tieto neúspechy nie sú ojedinelé. Farmaceutický priemysel zápasí s prudko rastúcimi nákladmi na výskum a vývoj a s prísnejšími regulačnými požiadavkami. Vývoj nového lieku dnes trvá v priemere 10 až 15 rokov a stojí viac ako dve miliardy dolárov, pričom 90 % kandidátov v klinických skúšaniach zlyhá. Neúspešné lieky tak nepredstavujú len stratu peňazí, ale aj času a nádeje, ktorú do nich vkladali pacienti aj investori.
Úspešné firmy ako Novo Nordisk alebo Novartis tak čelia tlaku nielen na inovácie, ale aj na diverzifikáciu zdrojov rastu. Závislosť od jedného úspešného produktu, akým sú lieky na obezitu v prípade Novo Nordisku, so sebou prináša riziko, že keď sa objaví nová konkurencia alebo regulácia, firma príde o podstatnú časť príjmov.
Čo to znamená do budúcnosti?
Neúspechy v klinických štúdiách sú realitou farmaceutického biznisu. Ukazujú, že ani najväčšie firmy nemajú patent na úspech a že cesta k novým liekom je čoraz tŕnistejšia. Otázkou zostáva, či si Novo Nordisk a Novartis udržia svoju pozíciu aj bez týchto experimentálnych liekov a či sa im podarí nájsť nové perspektívne aktíva skôr, než im dôjde dych. Farmaceutický priemysel stojí na križovatke – a tieto neúspechy sú jasným varovaním, že súčasný model hľadania „zázračných“ liekov nemusí byť dlhodobo udržateľný.