(Priemerné hrubé platy v prepočte na kúpnu silu. Ide o kľúčové číslo, ktoré ukazuje, čo si za výplatu skutočne kúpite. Švajčiari zarábajú viac ako 104-tisíc dolárov ročne, Česi približne polovicu. A pozor – ide o hrubé sumy, z ktorých sa ešte strhávajú dane a odvody)
Predstava, že zarobíte viac ako stotisíc dolárov ročne, znie lákavo. Čísla v rebríčku krajín s najvyššími priemernými platmi však treba čítať opatrne. Nejde o to, koľko peňazí vám príde na účet. Ide o hrubé sumy v prepočte na kúpnu silu (PPP) – teda o to, čo si za priemerný plat v danej krajine skutočne kúpite.
A práve preto je Švajčiarsko na prvom mieste. Nie preto, že by Švajčiari boli v absolútnych číslach najbohatší, ale preto, že ich platy sú vysoké a ceny tovarov a služieb sú v pomere k nim relatívne znesiteľné.
Prvá desiatka: Európa dominuje
Podľa prehľadu zostaveného na základe údajov OECD za rok 2026 vyzerá prvá desiatka takto:
- Švajčiarsko – 104 354 dolárov ročne
- Luxembursko – 99 824 dolárov
- Dánsko – 88 454 dolárov
- Holandsko – 87 530 dolárov
- Island – 86 370 dolárov
- Nórsko – 82 764 dolárov
- USA – 81 745 dolárov
- Austrália – 79 712 dolárov
- Belgicko – 87 530 dolárov
- Rakúsko – 86 370 dolárov
Na ďalších miestach nasledujú Kanada (81 745), Nemecko (80 520), Fínsko (78 460) a Veľká Británia (76 970). Rebríček uzatvára Taliansko (69 520) a Španielsko (67 820).
Čo to znamená? Hrubý plat nie je čistý plat
Tu je zásadné upozornenie, ktoré si zaslúži zdôrazniť: všetky čísla predstavujú hrubé mzdy. To znamená, že z nich ešte neboli odpočítané dane, sociálne a zdravotné odvody. A tie sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia.
Vo Švajčiarsku je daňové zaťaženie relatívne nízke – efektívna sadzba dane z príjmu sa v závislosti od kantónu pohybuje približne od 15 do 25 percent. V Dánsku je, naopak, jedno z najvyšších na svete, pričom efektívna sadzba často presahuje 40 percent. V Belgicku sa daňové zaťaženie pohybuje okolo 45 percent.
Keď si teda Dán prečíta, že v prepočte zarába 88-tisíc dolárov ročne, na účet mu príde výrazne menej. Švajčiar si, naopak, zo 104-tisíc dolárov odnesie domov väčšiu časť.
Čo to znamená pre porovnanie so svetom?
Aj keď ide o hrubé čísla, rebríček má svoju vypovedaciu hodnotu. Ukazuje relatívne postavenie krajín – teda to, ako si priemerný zamestnanec stojí v medzinárodnom porovnaní, keď zohľadníme aj miestne ceny.
A Česko? V rebríčku nie je. Podľa údajov OECD sa priemerná hrubá mzda v Česku v prepočte na kúpnu silu pohybuje okolo 50-tisíc dolárov ročne. To je približne polovica v porovnaní so Švajčiarskom a výrazne menej než v poslednom Španielsku.
Prečo je Česko mimo?
Dôvodov je niekoľko. Nižšia produktivita práce – český zamestnanec vytvorí za hodinu menej hodnoty než jeho náprotivok v západnej Európe. Odvetvová štruktúra – Česko má vysoký podiel priemyslu s nižšou pridanou hodnotou. A v neposlednom rade historické dedičstvo – krajiny západnej Európy mali pri budovaní kapitálu a technológií náskok niekoľko desaťročí.
Premieta sa to aj do toho, koľko ľuďom zostane po zaplatení všetkých povinných výdavkov. V krajinách ako Švajčiarsko alebo Nórsko majú domácnosti vyšší disponibilný príjem, a teda aj väčší priestor na úspory a investície.
Čo si z toho odniesť?
Rebríček je užitočný, treba ho však čítať s dvoma výhradami:
Po prvé, ide o hrubé platy. Skutočný čistý príjem závisí od daňového systému, sociálnych odvodov a ďalších faktorov, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia.
Po druhé, priemer nie je medián. Priemerný plat môžu nahor ťahať vysokopríjmové skupiny. Skutočný stredný príjem (medián) je zvyčajne nižší než priemer.
Napriek tomu platí: rozdiel medzi Českom a západnou Európou je stále výrazný. A kým sa nepodarí zvýšiť produktivitu a pridanú hodnotu českej ekonomiky, bude tento rozdiel pretrvávať – a s ním aj nižšia životná úroveň, ktorú majú Česi v porovnaní so Západom.