Medzinárodný termonukleárny reaktor ITER vo Francúzsku dokončil montáž centrálneho solenoidu – najsilnejšieho supravodivého elektromagnetu na svete. Tento magnet, ktorý je srdcom celého zariadenia, váži takmer 1000 ton a meria 18 metrov na výšku. Jeho magnetická sila je natoľko silná, že by dokázala nadvihnúť lietadlovú loď z vody.
Spoločnými silami k hviezdam
Výstavba ITERu je jedným z najväčších a najzložitejších medzinárodných vedeckých projektov v histórii. Spája viac ako 30 krajín vrátane Európskej únie, Číny, USA, Ruska, Japonska, Južnej Kórey a Indie. Európa ako hostiteľská krajina sa podieľa na stavebných nákladoch 45 %, zatiaľ čo ostatných šesť členov prispieva deviatimi percentami. Výmenou za to majú všetci členovia plný prístup ku všetkým technológiám a vedeckým poznatkom, ktoré ITER prinesie.
„Nebola ani jedna krajina, ktorá by bola schopná vyrobiť všetky tieto magnety… jednoducho nebola dostatočná priemyselná kapacita,“ povedal generálny riaditeľ ITERu Pietro Barabaschi. Podľa neho je to dôkazom, že medzinárodná spolupráca umožňuje to, čo by žiadny štát nezvládol sám.
Rusko sa na projekte podieľa vývojom približne 25 high-tech systémov. Podľa ministra vedy a vysokého školstva Valerija Falkova je významné, že 90 % ruského príspevku tvoria investície do vlastných podnikov a výskumných tímov, ktoré komponenty navrhujú a vyrábajú.
Tokamak a cesta k prvému plazmatu
Srdcom ITERu je zariadenie nazývané tokamak – toroidálna komora s magnetickými cievkami. Túto technológiu vyvinuli v 50. rokoch sovietski fyzici Igor Tamm a Andrej Sacharov. V tokamaku sa magnetické pole využíva na udržanie plazmatu o teplote desaťkrát vyššej než v jadre Slnka – až 150 miliónov stupňov Celzia.
Projekt si kladie za cieľ dokázať, že je možné z 50 MW vstupnej energie získať 500 MW energie z fúzie – desaťnásobný zisk. Prvé plazma, pôvodne plánované na rok 2025, sa posúva. V januári 2026 bol potvrdený nový harmonogram. Generálny riaditeľ Pietro Barabaschi však uviedol, že stavebné práce sú na dobrej ceste a projektu sa darí dodržiavať aj rozpočet a termíny.
Momentálne sa na mieste montujú jednotlivé sektory vakuovej nádoby. V júli 2026 bol nainštalovaný šiesty z deviatich segmentov s hmotnosťou viac ako 1100 ton, pričom práce prebiehajú takmer pol roka skôr, než sa očakávalo.
Fúzna energia teda nie je len vzdialenou víziou. ITER ukazuje, že spolupráca presahujúca hranice je kľúčom k tomu, aby ľudstvo získalo bezpečný a prakticky nevyčerpateľný zdroj čistej energie.