Podľa agentúry Bloomberg plánuje Microsoft do roku 2032 rozšíriť globálnu kapacitu dátových centier z približne 12 GW na viac než 38 GW. To je zhruba trojnásobok a zároveň množstvo energie, ktoré v čase špičky spotrebuje celý štát New York. Microsoft však už dnes odmieta zákazníkov, pretože nemá dostatok napájaných priestorov. Elektrina a prenosové siete sa tak stávajú rovnako dôležitým limitom ako čipy.
Microsoft má ambiciózny plán. Do roku 2032 chce prevádzkovať dátové centrá s celkovým výkonom 38 gigawattov. Dnes ich má približne 12 GW. Za päť rokov tak chce svoju kapacitu viac než strojnásobiť.
To číslo si možno len ťažko predstaviť. Pre porovnanie: 38 GW je približne toľko, koľko v čase špičky spotrebuje celý štát New York. A aby to bolo ešte zaujímavejšie, z dnešných 12 GW je iba približne 2 GW vyhradených pre čipy určené výhradne na umelú inteligenciu. Do roku 2032 by mal podiel AI hardvéru predstavovať približne jednu tretinu z celkových 38 GW.
Prečo takýto plán
Dôvod je jednoduchý: dopyt prevyšuje ponuku. Microsoft už dlhší čas priznáva, že jeho cloudová služba Azure a AI služby narážajú na kapacitné limity. V poslednom štvrťroku vzrástli tržby Azure o 43 percent, no firma zároveň uviedla, že dopyt stále prevyšuje dostupnú kapacitu.
Nedostatok kapacity už mal konkrétne dôsledky. Podľa správ musel Microsoft odmietnuť niektorých zákazníkov, ktorí chceli využívať jeho cloudové a AI služby. Napríklad čínsky obchodný gigant Temu uzavrel veľkú zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou Oracle, pretože v Microsofte nenašiel dostatok kapacity v požadovaných regiónoch. A výpadok kapacity dokonca prispel k niekoľkohodinovej nefunkčnosti vývojárskej platformy GitHub, ktorá musela dočasne využívať servery Amazonu.
Elektrina ako nový limit
Postaviť dátové centrum však nie je len otázkou peňazí a čipov. Musíte mať kde ho napájať. A práve tu Microsoft naráža na fyzické limity.
V septembri 2026 spoločnosť oznámila, že odstúpila od plánovanej dohody o kapacite v AI dátovom centre Nscale v britskom Loughtome. Dôvodom boli opakované odklady projektu a informácie od prevádzkovateľa siete, že elektrina pre areál nemusí byť k dispozícii skôr než v 30. rokoch.
Ide o kľúčový moment. Microsoft môže mať peniaze, čipy aj pozemky. Ak však nemá prípojku k sieti, nemôže nič spustiť. Firma to sama opísala slovami: „Elektrina bola kedysi niečím, čo systém jednoducho pripojil. Teraz je to niečo, okolo čoho navrhujeme.“
Ako to chce Microsoft zvládnuť
Riešenie má niekoľko rovín.
Dlhodobé zmluvy na energie. Microsoft uzavrel napríklad dvadsaťročnú dohodu s energetickou spoločnosťou NiSource na 1 100 MW pre dátové centrum v Indiane. Elektrina má byť k dispozícii od roku 2028 a Microsoft platí za všetku výrobu aj prenosové kapacity potrebné pre tento areál.
Vlastné zdroje priamo na mieste. Niektoré nové kampusy, ako napríklad Pecos v Texase, sa majú spočiatku spoliehať na vlastnú plynovú elektráreň priamo v areáli, kým sa ich nepodarí pripojiť k regionálnej sieti.
Dlhšie lízingové zmluvy. Microsoft zvažuje predĺženie dlhodobých nájomných zmlúv na dátové centrá z 15 na 25 rokov. To mu umožní rozložiť kapitálové výdavky na dlhšie obdobie a zlepšiť vykazované výsledky.
Čo to znamená
Pre Microsoft je to stávka na to, že dopyt po AI a cloude vydrží aj v ďalších rokoch. Firma v kalendárnom roku 2026 plánuje kapitálové výdavky vo výške približne 175 miliárd dolárov. To je suma zodpovedajúca HDP menšej európskej krajiny.
Pre investorov je však kľúčové, že tempo rastu Azure bude čoraz viac závisieť od toho, či sa podarí včas vybudovať prenosové siete, zabezpečiť elektrinu a zamestnať dostatok elektrikárov. Samotné čipy už nestačia. A to je zmena, ktorú trh zatiaľ v plnej miere nezohľadnil.
Záver: Microsoft plánuje do roku 2032 strojnásobiť kapacitu dátových centier. Najväčšou prekážkou však už nie sú peniaze ani čipy. Je ňou elektrina – a tú nemožno vyrobiť cez noc.